Počas 40 dňového pôstneho obdobia sa stalo zvykom, že kňazi v rímskokatolíckej cirkvi sú počas slávenia Svätej omše oblečení do fialovej farby. Táto tradícia sa postupne vypestovala z čias, kedy kňazi nosili iba bielu farbu.
V staroveku sa rímski cisári a perzsky kráľ Cyrus rozhodli nosiť primárne oblečenie vo fialovej farbe. V evanjeliu podľa Marka čítame: “Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” (Mk 15: 17 – 18). Potom Pilát ukázal zbičovaného Ježiša ľuďom a spýtal sa ich: “Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?” (Mk 15:12).
Od tohto momentu sa ukrižovanie Ježiša spája s purpurovou farbou. Pre kresťanov sa táto farba stala symbolom nielen Ježišovho utrpenia, ale taktiež pokánia za zadosťučinenie hriechov.
Po niekoľkých stáročiach sa farba prestala asociovať s kráľovským postavením a stala sa len symbolom pokánia.
Purpurová farba sa v časoch Krista vyrábala tak, že musel byť rozdrvený “domček” slimáka a z toho získaný sliz sa vystavil na slnku a menil sa na purpurové zafarbenie. Bolo potrebné zničiť približne 250 000 “obydlí” slimákom, na získanie farby pre jeden plášť. Takto získaná farba však bola trváca.
