Počas veľa stáročí sa pútnici smerujúci do Ríma nevyhli ucteniu si Svätých rímskych schodov, ktoré podľa tradície sú autentickými schodmi prenesenými z Jeruzalema, po ktorých stúpal Ježiš k Pilátovi. Vystupujúc schodmi po kolenách sa veriaci pripojili k ucteniu si utrpenia a agónie Ježiša Krista pred jeho strýznením.
Úcta k Svätým schodom sa datuje od roku 362, kedy matka cisára Konštantína svätá Helena, prepravila 28 schodov do Ríma zo Svätej zeme. V snahe zachrániť mramor od ošúchania sa v dôsledku miliónov návštevníkov, Cirkev pred 400 rokmi rozhodla o prikrytí schodov drevenými stupňami. Po 400 rokoch sa od apríla na obdobie 40 dní veriacim umožní dotknúť sa schodov tak, ako ich v roku 362 svätá Helena priniesla.
Na znak pokánia, veriaci vystupujú po schodoch po kolenách. Správcovia vatikánskych múzeí boli prekvapení, aké priehlbiny sa nachádzajú na jednotlivých stupňoch schodoch, čo je následkom váhy miliónov veriacich, ktorí za vyše 1000 rokov na nich kľačali.
Pápež Sixtus V. dal steny, ktoré lemujú schodište, vyplniť krásnymi freskami pripomínajúcimi udalosti zo Starého a Nového zákona. Všeobecná obľúbenosť fresiek v stredoveku súvisela s tým, že ľudia nevedeli čítať a písať. Preto znázorňovanie biblických javov dopomáhalo k ich pochopeniu.
Na schodoch sa nachádzajú malé kríže, ktoré mali za úlohu prikryť a ochrániť krv Krista, ktorá bola vpitá do mramoru z krvácajúceho Krista, ktorý išiel k Pilátovi.
