Medzi nemeckými biskupmi sa objavuje čoraz viac kritických hlasov proti tzv. synodálnej ceste, ktorú odhlasoval episkopát na svojom jarnom plenárnom zasadnutí. Ide o otvorenie debaty o zmysle celibátu a zmena učenia v sexuálnej etike. V roku 1995 pritom kardinál Ratzinger prehlásil, že pápež Ján Pavol II. v otázke svätenia žien rozhodol s konečnou platnosťou a je to súčasťou nemenného učenia Cirkvi. Hlavným protežantom nového smerovania a zmien je predstaviteľ najliberálnejšieho prúdu v Cirkvi a predseda Konferencie biskupov Nemecka, kardinál Reinhard Marx.
Korešpondent Vatikánskeho rozhlasu Tomasz Kycia však pre Vatican News uviedol, že sa množia kritické hlasy zo strany nemeckých biskupov proti tejto ceste. Synodálna cesta bola síce podľa kardinála Reinharda Marxa schválená jednohlasne, ale portál kath.net uvádza, že niektorí biskupi sa hlasovania zdržali.
Prečo to, čo bolo pred tým hriechom, dnes ním nie je?
Kardinál Rainer Maria Woelki sa vyjadril kriticky o jednostranných reformách.
V článku pre Die Tagespost napísal, že „tí, ktorí vnútri Cirkvi i mimo nej energicky naliehajú na zdobrovoľnenie celibátu, na nový pohľad na homosexualitu, kňazstvo žien a všeobecné akceptovanie mimomanželskej sexuality, zatiaľ neodpovedali na otázku, prečo u nemeckých protestantov, ktorí už toto všetko majú, nie je situácia lepšia“.
Kardinál Rainer Woelki konštatoval, že sa príliš rýchlo zabudlo na apel pápeža Benedikta XVI., aby Cirkev v Nemecku odstránila svetskosť.
Na stránkach tohto istého denníka obhajoval kňazský celibát kolínsky pomocný biskup Dominikus Schwaderlapp a v denníku Aachener Zeitung biskup Helmut Dieser presviedčal, že celibát nie je vecou donútenia, ale charizmou, biblickou formou života a nasledovaním Ježiša.
Pasovský biskup Stefan Oster v rozhovore pre Passauer Neue Presse uviedol, že „celibát je formou života, ktorú si zvolil Ježiš, a preto je veľkým pokladom, za ktorý stojí bojovať“, dodal však, že nepatrí k pokladu viery a možno o ňom diskutovať. Inak je to s otázkou katolíckej sexuálnej etiky.
Ako v citovanom rozhovore, tak aj v dlhom texte na svojej internetovej stránke zdôraznil, že táto otázka sa týka celej všeobecnej Cirkvi a nemôžu o nej rozhodovať nemeckí biskupi.
Vyjadril presvedčenie, že „pápež Ján Pavol II. nám v svojej Teológii tela predstavil učenie zodpovedajúce aktuálnemu poznaniu o človeku.“ Podľa pasovského ordinára by sme sa mali tiež pýtať, „prečo to, čo bolo predtým hriechom, teraz už hriechom nie je, a dokonca tomu možno žehnať“.
Kritika aj od pápežského životopisca
Kritický voči nemeckým biskupom bol aj George Weigel, známy životopisec sv. Jána Pavla II., ktorý útoky na celibát označil za prejav cynizmu.
Kardinálovi Reinhardovi Marxovi poslal otvorený list. „Cirkev v Nemecku, krajina mojich predkov, umiera. Pripodobňovanie sa liberálnemu protestantizmu jej neprinesie oživenie, pretože on je v stave agónie,“ konštatuje tento publicista v reakcii na ohlásený synodálny proces v Nemecku.
George Weigel pripomína, že podobnou cestou sa pred rokmi vydala Anglikánska cirkev a výsledkom toho je dnešný úplný rozklad. Americký intelektuál polemizuje tiež s útokmi na kňazský celibát, ktorý je zahalený do boja so zneužívaním.
Podľa neho ide o prejav cynizmu. Keby mal byť celibát dôvodom zneužívania v Cirkvi, museli by sme v rovnakej logike konštatovať, že manželstvo je dôvodom zneužívania v rodinách.
George Weigel pripomína, že protestantské komunity, v ktorých celibát neexistuje, majú rovnaké problémy so zneužívaním ako Katolícka cirkev.
Za rovnako nepodložené považuje George Weigel tvrdenie, že Cirkev sa zatiaľ dostatočne nevenovala významu sexuality v ľudskom živote.
„Znamená to azda – pýta sa rétoricky – že Teológia tela od Jána Pavla II. nebola ešte do nemčiny preložená? Zrejme však preložená bola, avšak je príliš obšírna a zložitá na to, aby si ju nemeckí katolíci mohli vziať za svoju“ – dodáva George Weigel.
