Druhú veľkonočnú nedeľu slávi Katolícka cirkev ako Nedeľu Božieho milosrdenstva. Tento sviatok zaviedol svätý pápež Ján Pavol II., ktorý v jeho predvečer, kedy Cirkev už vstúpila do liturgie nedele Božieho milosrdenstva, 2. apríla 2005, zomrel.
Úcta k Božiemu milosrdenstvu sa úzko spája so životom a odkazom rehoľnej sestry Márie Faustíny Kowalskej (1905 – 1938). Vynikala osobitnou zbožnosťou k Panne Márii a veľa sa modlila za veľkých hriešnikov a zomierajúcich. V zjaveniach, ktorými ju pravidelne počas života Kristus obdaroval, jej zjavil svoju lásku k hriešnikom. Sestru Faustínu viedol na ceste k Božiemu milosrdenstvu a ona zapísala všetky zjavenia a odkazy Krista do svetoznámeho denníka s názvom Božie milosrdenstvo v mojej duši.
Ježiš v zjavení sestre Faustíne zjavil požiadavku, aby Cirkev slávila sviatok Božieho milosrdenstva. Božie milosrdenstvo a s tým spojené pobožnosti Ježiš definoval ako poslednú záchranu pre hriešnika. “Skôr než prídem ako spravodlivý Sudca, otvorím naširoko dvere milosrdenstva. Kto nechce prejsť dvermi môjho milosrdenstva, musí prejsť dvermi mojej spravodlivosti… Toto je znamenie posledných čias. Potom príde deň spravodlivosti. Kým je ešte čas, nech si ľudia hľadajú útočište pri prameni milosrdenstva.”
“Prajem si sviatok milosrdenstva… Prvá nedeľa po Veľkej noci má byť slávená ako sviatok milosrdenstva. V ten deň vylejem more milostí na tie duše, ktoré sa priblížia k prameňu milosrdenstva. Duša, ktorá sa vyspovedá a pristúpi k sviatosti prijímania, dostane úplné odpustky svojich vín a trestov… Nijaká duša nesmie pociťovať strach priblížiť sa ku Mne. Moje milosrdenstvo je také veľké, že ani po celú večnosť ju nepochopí žiaden rozum. Je nevysvetliteľné tak pre ľudí, ako aj pre anjelov.”
Slávenie Nedele Božieho milosrdenstva zaviedol pápež Ján Pavol II., ktorý v roku 2000 svätorečil apoštolku Božieho milosrdenstva Faustínu Kowalskú.
Pán Ježiš nadiktoval sestre Faustíne ruženec Božieho milosrdenstva. Povedal: “Ktokoľvek sa ho bude modliť, okúsi v hodine smrti moje veľké milosrdenstvo. Keby to bol aj najzaťatejší hriešnik, keď sa čo i len raz pomodlí tento ruženec, bude účastný milostí môjho milosrdenstva… Tým, ktorí sa tento ruženec budú modliť, chcem darovať všetko, o čo budú prosiť. Aj duše zaťatých hriešnikov naplním pokojom, ak sa budú modliť túto modlitbu. Hodina ich smrti bude šťastná.”
Sestra Faustína zomrela v r. 1938 v Krakove na tuberkulózu vo veku 33 rokov. V r. 1993 ju Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú a v apríli 2000 za svätú.
