Z našej histórie vieme, že na nejaký problém sa zvyčajne poukazovalo ako na otázku. Mali sme slovenskú otázku. Bolo to obdobie, keď sme ako Slováci neboli rešpektovaní ako svojbytný a samostatný národ, keď boli snahy nás pomaďarčiť. V prvej Československej republike sme mali nemeckú otázku. Nemci v sudetskom pohraničí sa domáhali väčších politických a hospodárskych práv. V Európe sme mali i židovskú otázku, ktorá bola postavená na rasistickom i ekonomickom princípe. Nesprávne riešenia týchto otázok priniesli veľa utrpenia.
A dnes sa zdá, že Európa stojí pred ďalšou otázkou – moslimskou.
Vo Francúzsku sa množia útoky na katolícke kostoly. V škandinávskych krajinách sa zvýšil počet znásilnení žien. V Európe pribúdajú mešity. Mnohí to dávajú do súvislosti práve s príchodom migrantov z moslimských krajín. Integrácia prisťahovalcov zlyháva. Rastie počet no go zón. Počet samovražedných atentátov sa zvyšuje.
Išli by ste ako policajt zatknúť podozrivého z terorizmu, keby ste vedeli, že podozrivý sa pri zatýkaní vyhodí do vzduchu? Budete sa zúčastňovať na kresťanských bohoslužbách, keď sa stanú miestom s väčším predpokladom realizácie teroristického útoku? Budete nosiť na svojom odeve malý krížik ako prejav svojej viery a vystavovať sa riziku, že na Vás niekto zaútočí nožom? Bezpečnostná situácia v Európe sa nezlepšuje, hoci sa na bezpečnosť dáva čoraz viac financií. Keďže mnohí, ktorí realizujú toto násilie, sa hlásia k islamu, moslimská otázka sa stáva predovšetkým bezpečnostnou otázkou. Navyše naša demokracia je s islamom nezlučiteľná. Koľko islamských krajín poznáte, kde je demokratické zriadenie?
Musíme si uvedomiť, že ideológiu samopalom neporazíme, ani jadrovými zbraňami. Proti ideológii môžeme bojovať jedine inou – silnejšou myšlienkou. Ani pochodmi, ani demonštráciami, ani vojenskými prehliadkami žiadnu ideológiu neporazíme. Potrebujeme ľudí naučiť rozmýšľať a rozlišovať. Ale na to je potrebné spomaliť, resp. zastaviť sa na chvíľu a zamieriť na hlbinu. Neostať len na povrchu. Objaviť zmysel života i v každodennej rutine.
My, kresťania, vieme, že tento život na zemi je len predprípravou toho budúceho. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Z násilia, ktoré na nás dolieha, by sme nemali byť prekvapení. Bolo nám totiž povedané, že nás budú prenasledovať. Žiak nemôže byť väčší ako jeho učiteľ. Sv. Maurícius – veliteľ rímskej légie koptských kresťanov posilňoval týmito slovami svojich vojakov, aby neodpadli od kresťanstva, keď ich nútili priniesť obetu cudzím bohom. Od opustenia viery ich neodradila ani prikázaná dvojnásobná decimácia v légii – t.j. každý desiaty bol popravený. Keď ani dvojnásobná decimácia nepomohla, cisár nechal popraviť celú légiu – okolo 6.000 ľudí. Objavený veľký masový hrob neďaleko švajčiarskeho mesta St. Moritz je potvrdením tohto hrdinstva koptských kresťanov.
Hoci my, kresťania, máme mať pozornosť upriamenú na budúci život, nesmie nám byť ľahostajný ani terajší stav sveta, pretože platí Boží príkaz starostlivosti o tvárnosť zeme. Materiálne dobrá tohto sveta nám majú slúžiť, aby sme sa dostali k tým večným, kde ich ani hrdza ani mole nezničia.
Viete aká bola odpoveď bratislavských jezuitov na moslimskú inváziu v lete 1683, keď s takmer 200.000 armádou sa usilovali dobyť Viedeň a ohrozovali i Bratislavu? Na desiate výročie ich porážky pri Viedni vybudovali na kopci nad Bratislavou Kalváriu – krížovú cestu.
Správna a zodpovedná odpoveď na moslimskú otázku je krížová cesta – Kalvária. Kríž ako znamenie víťazstva viery. Kríž ako znamenie Božej lásky. Kríž ako cesta poľudšťovania človeka. V tomto znamení je aj naše víťazstvo. Táto idea lásky a pravdy je silnejšia ako snaha násilne ovládnuť európske krajiny rôznymi ideológiami, i prostredníctvom ideológie, ktorú prináša islam. My Slováci máme kríž vo svojom štátnom znaku, na svojej zástave i v štátnej pečati. Kríž nás sprevádzal cez celé naše dejiny. Mali sme však kresťanskú vieru a preto sme sa v dejinách ako národ nestratili.
Odpovedi na moslimskú otázku sa nevyhneme. Hrozí nám však i nesprávna odpoveď. A tá je, že si Európa bez viery demokraticky zvolí nového diktátora ako bol Hitler. A ten pod zámienkou spravodlivosti, resp. obmedzovaní nespravodlivosti bude riešiť problém podľa starozákonného princípu: oko za oko, zub za zub. Bude riešiť islamizáciu násilím. Koncentračnými tábormi, deportáciami a nedajbože vyhladzovaním. Myslíte si, že dnes to nie je možné? Ani pred vyše 70 rokmi si ľudia nemysleli, že tak kultúrny národ ako boli Nemci, by bol schopný vyrobiť fabriky smrti a likvidovať nevinných ľudí. Hrubokrké riešenia, potetované holé hlavy ani šifrované numerické odkazy do médií nie sú správna odpoveď.
K moslimskej otázke môžeme zaujať i pasívny postoj. Neriešiť ju. To ale bude znamenať, že súhlasíme, aby sa z Európy stala Eurábia. Podobne ako z vyspelých rímskych provincií kresťanskej severnej Afriky sa po islamizácií stala zaostalá kultúrna i hospodárska periféria civilizovaného sveta.
A čo sa stalo s bratislavskou Kalváriou? Komunisti sa ju usilovali zničiť. A takmer sa im to podarilo. Dnes je bratislavská kalvária v ruinách. Z kostola a 14 kaplniek ostali jedine ruiny jedinej kaplnky. V roku 2018 mestská časť Bratislava – Staré Mesto urobilo menšiu revitalizáciu. Osadilo nové kríže, opravilo schodíky a zábradlie s informačnými tabuľami. Pán Boh zaplať aj za to málo.
Na kresťanskej identite nášho mesta, krajiny i Európy mi záleží. Aj preto organizujem v Bratislave už 17 rokov jedno skromné podujatie: Korunovačné slávnosti. Je to kultúrne podujatie, ktoré približuje rekonštrukciu korunovácie. Pri korunovačnej ceremónii sa predstavuje ideál kresťanského panovníka ako politika, ktorý má svoje vládnutie vnímať ako prejav služby, ako napomáhanie spravodlivosti a pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Ďalej sa mi podarilo zrealizovať i niekoľko výstav a podujatí k naším dejinám. Pripravil som výstavu voskových figurín V tieni tureckého polmesiaca, aby som ukázal našu slovenskú historickú skúsenosť s tieňom islamizácie. Výstava je dnes v Hronskom Beňadiku.
Bez kresťanskej identity Slovensku i Európe hrozí zánik. Terajšie KDH postupne opúšťa kresťanské princípy v prospech liberálnych hodnôt. Za 30 rokov neurobilo nič s komunistickým potratovým zákonom. Dokonca, keď boli naposledy vo vláde, odsúhlasili Istanbulský dohovor. Teraz si za lídra do Európskeho parlamentu zvolili človeka, ktorý podporuje registrované partnerstvá. A ako v minulosti Matovičovo OĽANO využívalo kresťanských aktivistov, aby sa dostali do parlamentu liberáli, podobne aj Hlinovo KDH využíva kresťanských aktivistov, aby do Európskeho parlamentu dostali liberálne zmýšľajúceho politika.
Dokedy sa my kresťania necháme využívať? Dokedy budeme tolerovať, aby sa po našich chrbtoch dostávali do vedúcich pozícií liberálne zmýšľajúci ľudia, ktorí presadzujú zákony, ktoré sú pre nás kresťanov neprijateľné a diskriminujú nás? Aj preto som sa stal jedným zo spoluzakladateľov novej politickej strany Kresťanská demokracia – život a prosperita. Kresťanov by mali zastupovať kresťansky zmýšľajúci politici a nie liberáli.
V marci som udelil svoj súhlas, aby som mohol kandidovať do Európskeho parlamentu. Uchádzam sa teda o Vašu dôveru. Nie sľubmi, ale svojou doterajšou prácou a svojimi životnými postojmi. Ak mi prejavíte svoju dôveru preferenčným hlasom a prekrúžkujete ma do parlamentu, verejne prehlasujem, že budem ešte intenzívnejšie presadzovať kresťanské hodnoty a popri svojej práci obnovím všetkých 14 kaplniek bratislavskej Kalvárie, pretože to je správna odpoveď na moslimskú otázku.
Nech dobrotivý Boh žehná našu krajinu.
Mgr. Miroslav Vetrík
Kandidát za Kresťanskú demokraciu – život a prosperita
