Medzi slovenskými stredoškolákmi sa uskutočnili simulované voľby na vzorke 12 000 žiakov. Výsledok volieb bol veľkým prekvapením z viacerých aspektov. Hlavným záverom je, že na Slovensku sa ultrakontzervativizmus stáva dominantným politickým prúdom napriek vytvárania atmosféry, že je tomu liberalizmus.
Mať vzorku 12000 mladých ľudí, ktorí sa onedlho stanú prvovoličmi a o desať rokov budú tvoriť voličský základ spoločnosti, je nenahraditeľný poznatok o trende, ktorým sa vyvíja politická klíma v krajine.
Najsilnejšou stranou s podporou 15% sa stala Kotlebová ĽSNS. Vzhľadom na skutočnosť, že Kotlebova ĽSNS vznikala na ulici medzi mladými ľuďmi, táto skutočnosť neprekvapuje. Tá prízemnejšia charakteristika voličov ĽSNS je, že sú to fašisti. Tá podstatnejšia, že voliči ĽSNS sa prikláňajú k politike ochrany počatého života a odmietajú politiku genderizmu, čo sú ultrakonzervatívne postoje. Ochrana počatého života nie je podstatnou zložkou žiadnej fašistickej strany. Keď Kotleba predložil do parlamentu eugenický potratový zákon, ktorý by umožňoval potraty na chorých, očakávala sa kritika zo strany katolíckych politikov. Namiesto toho Richard Vašečka predložil totožný zákon, čím legitimizoval politiku ochrany života ĽSNS a zároveň vydal latku, že z autentickej kresťanskej demokracie ľudia nemôžu očakávať viac, ako v tejto agende ponúka Kotleba.
To, čo je druhým podstatným výsledkom volieb, že ľavicovým liberálom okolo Progresívneho Slovenska a Spolu sa medzi mladými ľuďmi nepodarilo získať dominanciu. Progresívne Slovensko a Spolu dosiahli po miliónových kampaniach v podobe prezidentských volieb, volieb starostov a primátorov a eurovolieb iba 13% podporu. Toto nie je žiadna dominancia, aká je prezentovaná v médiách a vôbec sa nepodobá na tú, ktorú dosahovala medzi mladými Dzurindova SDKÚ.
Najlepšie čísla z etablovaných politických strán obsadilo OĽANO s 9% percentami, čo dokazuje, že sa jej darí obsadiť agendu boja proti korupcii. Ostatné etablované strany prepadli. SMER, SNS, SAS a KDH, mladých ľudí oslovujú minimálne. Všetky tieto strany spája problém s vlastnou identitou. SMER-SD stratila polovicu elektorátu a dostáva sa ku kritickému bodu, kedy bude musieť jasne identifikovať svojho voliča. Byť 40%-nou stranou je iné, ako 20%. Rušiť Istanbulský dohovor a vyslať Moniku Beňovú, hlavnú advokátku gender ideológie do Európskeho parlamentu, je odrazom toho, že SMER nevie, kam patrí. SAS prepadá na druhej strane na loberálnom poli, kedy na Hlavných správach naháňa pronárodného voliča, ktorý chce silnú, pevnú ruku štátu. KDH po nástupe Hlinu objalo latentný liberalizmus, čo víťazoslávne Hlina v médiach ohlásil oznámením, že KDH pod jeho vedením nebude presadzovať žiadnu hodnotovú politiku, ale iba hodnotové status quo. Následné vymenovanie experta pre cestovný ruch, ktorý sa verejne hlási k politike presadzovania potratov a katolícke krajiny nazval zadubené, sa stalo aj pre liberálnejších voličov ešte väčśím problémom, ako nominovanie obhajcu registrovaných partnerstiev Ivana Štefanca na čelo kandidátky v eurovoľbách.
Najväčším šokom prieskumu však je to, čo je na jeho konci. Mladí ľudia dali 3% podporu Kuffovej KDŽP, ktorá má dvojmesačnú existenciu a na sociálnych sieťach zatiaľ takmer neexistuje. KDŽP disponuje minimálnymi financiami a nedokáže viesť marketingovú kampaň, ako iné strany. Za vznikom strany stojí Štefan Kuffa, brat charizmatického kňaza zo Žakoviec Mariana Kuffu, ktorý sa aj na Bratislavských Hanusovych dňoch k svojmu bratovi plne priznal a uviedol „budem voliť svojho brata.“
Strana sa za dva mesiace vyprofilovala podľa denníka SME ako ultrakonzervatívna nacionalistická strana. Štefan Kuffa na túto definíciu reagoval slovami: „v čase, kedy liberáli vedú konzervatívne strany, KDŽP je pre liberálov určite ultrakonzervatívna. Tým, že chceme silné Slovensko v EÚ, ktorá nemôže mať právomoci rozširovať po svete dekadentné ideológie, tak sme aj nacionalistická.“ KDŽP sa vyhranila jasnou a čitateľnou prolife agendou, kedy ako jediná strana na Slovensku si dala do stanov záväzok, že nevstúpi do vlády, ktorá nezvýši ochranu počatého života. Strana očividne rada provokuje, keď pri 80 výročí vzniku Slovenského štátu zorganizovala priamo v Bratislave spomienkovu akciu. Bola prvá, ktorá vyzvala nielen Harabina, aby založil vlastnú stranu, ale taktiež vyhlásila, že ĽSNS si zaslúži ísť do vlády potom, čo ju Najvyšší súd nerozpustil. Kombinácia spojenectva medzi Kuffovcami a ĽSNS, prípadne Kuffovcami a novou Harabinovou stranou by zrejme predstavovalo silnú integrujúcu silu pre vznik silnej ultrakonzervatívnej národnej platformy. Či tieto úvahy sú opodstatnené ukáže vývoj po eurovoľbách.
Ak spočítame hlasy voličov ĽSNS, KDŽP a potenciál budúcej Harabinovej strany, je očividné, že ultrakonzervativizmus na Slovensku medzi mladými ľuďmi posilňuje.
Michal Pátrovič
