Sv. Anton sa narodil sa v bohatej lisabonskej rodine v roku 15. augusta 1195. Prijali ho medzi rehoľných kanonikov svätého Augustína v Coimbre. Do tohto mesta sa presídlil v roku 1212 potom, čo bol na jeho vnímanie až príliš často navštevovaný rodinnými príslušníkmi a bol rozrušovaný v modlitbe.
V Coimbre venoval všetok čas štúdiu teológie, latinčiny a modlitbe. Prijal meno Anton a čoskoro po kňazskej vysviacke prestúpil k Menším bratom – františkánom, aby mohol ísť šíriť vieru medzi africké národy. Namiesto toho sa však stal úspešným kazateľom vo Francúzsku a Taliansku a ako prvý vo svojej reholi učil bratov teológiu.
Preslávil sa svojou hlbokou vierou, úžasnou schopnosťou hlásať evanjelium a jeho znalosť Božieho písma očarovala aj najpoprednejších teológov danej doby. Nad tým všetkým bola jeho láska ku chudobným a biednym. Nie je preto prekvapením, že Anton bol jedným z najrýchlejšie svätorečených postáv v dejinách katolíckej Cirkvi a to až do súčasnosti.
Potom, čo sa sv. Anton dozvedel, že v Maroku boli popravení a umučení františkáni, rozhodol sa ísť do Maroka evanjelizovať. Na mieste však veľmi ochorel a bol nútený sa vrátiť do Európy. Ako sa plavil loďou, tá zablúdila a prišla až na Sicíliu. Takto sa začalo pôsobenie sv. Antona v Taliansku. Tu pri jednej príležitosti obdarený Duchom Svätým kázal pred františkánmi a dominikánmi, ktorí boli uveličení jeho múdrosťou. Chýr sa dostal až ku sv. Františkovi do Assisi a ten sa rozhodol sv. Antona urobiť zodpovedným za vyučovanie teológie u františkánov a to napriek tomu, že sv. František nemal teológiu vo veľkej obľube, pretože sa obával, že vzďaľuje spolubratov od ľudí a Boha.
Bol obdarovaný schopnosťou bilokácie, prorokovania a čítania v svedomí ľudí. V r. 1230 prišiel do Padovy a tam zomrel 13. júna nasledujúceho roku vo veku 35.
Je patrónom stratených vecí. Tento atribút súvisí s tým, ako mu raz bola odcudzená kniha s poznámkami a komentármi k Žalmom a Sv. Písmu. Anton prosil Boha o navrátenie tejto knihy, ktorá v čase, kedy nebola tlač, predstavovala nevyčísliteľnú hodnotu. Zlodej sa po modlitbe vrátil a knihu dal späť sv. Antonovi.
Po jednom z najkratších procesov kanonizácie bol vyhlásený za svätého už po 11 mesiacoch od začiatku procesu, 30. mája 1232, pápežom Gregorom IX. Na zobrazeniach má Anton Padovský na sebe františkánsky odev a často v rukách drží malého Ježiša. 16. januára 1946 ho pápež Pius XII. vyhlásil za Učiteľa Cirkvi.
