Víctor Martín Angulo Córdova, 11 ročný chlapec z Moche v Perú, pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá nemala elektrinu. Preto bol nútený sa po večeroch chodiť na ulicu učiť pod verejné osvetlenie.
Chlapca si všimla bezpečnostná kamera a bezpečnostný pracovník, ktorý zábery chlapca zverejnil. Napriek chudobe chcel chlapec získať vzdelanie, aby sa mohol stať policajtom a bojovať „proti korupcii, šíreniu drog a zlodejom.“
Rodina nemala elektrinu z dvoch dôvodov. Prvý, že rodina nemala peniaze na platenie účtov za elektrinu a druhý, že rodina nemala peniaze na vypracovanie dokumentácie k domu, že sú jeho vlastníkmi, nakoľko si ho postavili svojpomocne v osobitnej časti. Bez týchto dokladov odmietla elektrická spoločnosť s rodinou podpísať zmluvu o napojení na elektriku.
Prvý kto prišiel chlapcovi na pomoc bol starosta mesta, ktorý chlapcovi dal školské potreby a pomohol rodine vybaviť list vlastníctva k domu. Veľká pomoc sa však chlapcovi dostala neskôr. Mladý multimilionár z Bahrainu Mubarak po vzhliadnutí príbehu bol dojatý, ako bol chlapec odhodlaný študovať aj napriek prekážkam, ktoré ho stretli. Na svojom príklade a skúsenosti vedel, že on osobne by štúdium vzdal.
Po navštívení Victorovej rodnej obce a domova bol prekvapený, v akej nesmiernej chudobe žije a rozhodol sa opraviť mu dom, dať mu financie na rozbehnutie malého podnikania a nakoľko osud iných detí v Peru je veľmi podobný, sľúbil aj rozšíriť školu a vybaviť ju počítačmi.
