Stav katolíckej Cirkvi v Nemecku je katastrofálny a pozorovatelia dlhodobo upozorňujú, že jej predstavitelia ju vedú cestou odtrhnutia od učenia Cirkvi.
Na začiatku nemeckej biskupskej synody, ktorá má ustanoviť riešenia pre lokálnu nemeckú Cirkev je predpoklad, že liberálni biskupi príjmu ustanovenia, ktoré budú v rozpore s učením Cirkvi. Dramatickosť situácie si uvedomuje aj pápež František, ktorý biskupom adresoval pomerne kritický 30 stranový list, ktorého znenie nebolo v celistvosti uverejnené.
Pápež miestnu Cirkev vyzval, aby si uvedomila, že odtrhnutie od všeobecnej Cirkvi je odtrhnutím od Tela Kristovho a mimo tohto Tela je len zánik. Pápež sa osobitne listom prihovoril aj veriacim a situáciu nazval kritickou, pretože ide najmä o krízu viery. Počet ľudí navštevujúcich bohoslužby a sviatosť spovede v Nemecku dramaticky klesá. Pápež katolíkov varoval, aby neupadli do bludu z 5. storočia, ktorý hlásal, že človek sa aj bez Krista vie stať dobrým. Rovnako ich varoval pred bludom gnosticizmu, ktorý hľadá dobro mimo sviatostí Cirkvi a evanjelia.
Pápež František vyjadril obavy nad smerovaním nemeckej Cirkvi aj preto, lebo sa obáva, že tzv. reforma sa obmedzí na inštitucionálnu stránku a reformu organizácie a nie na prehĺbenie viery. Pozorovatelia už dlhodobo avizujú, že nemeckí biskupi pod vedením kardinála Marxa vytvárajú vlastnú cirkev v Cirkvi, ktorá prestáva rešpektovať učenie Cirkvi a majú tendenciu vymýšľať vlastnú definíciu morálky v základných bodoch učenia.
Extrémny liberalizmus v katolíckej cirkvi v Nemecku vyústil počas jarného zasadania biskupskej konferencie, kde boli prizvaní „moderátori,“ ktorí otvorene presadzovali herézu v otázke učenia Cirkvi v otázkach antikoncepcie, transgederizmu, homosexuálnych manželstiev. Nemecký biskup Rudolf Voderholzer následne povedal, že to, čo videl je „cesta do deštrukcie.“ Ignorancia pápeža zo strany kardinála Marxa je dlhodobo známa.
Už v roku 2014 kedy požiadal Vatikán, aby odsúhlasil rozdávanie eucharistie pre nerozvedených katolíkov žijúcich v civilných zväzkoch v stave smrteľného hriechu, Marx pred médiami skonštatoval, že jeho trpezlivosť má hranice a keď sa Vatikán nerozhýbe rozhodne sa sám. „My nie sme žiadna filiálka Vatikánu,“ skonštatoval. Práve snahe zabrániť heretikom v Nemecku odtrhnúť miestnu cirkev od Vatikánu sa aj pripisuje vydanie encykliky „Amoris Laetitia,“ ktorá nejasným spôsobom redefinuje prijímanie eucharistie ľuďom žijúcim v stave smrteľného hriechu. Konzervatívni biskupi na túto encykliku reagovali slovami, že žiaden pápež nedisponuje autoritou meniť Božie prikázania.
Naposledy sa kardinál Marx na tlačovej konferencii pohŕdavo vyjadril na adresu pápeža v otázke rozdávania eucharistie nekatolíkom. Potom, čo pápež uznal argumenty kardinála Saraha, ktorý upozornil, že žiaden nekatolík nemá žiadne duchovné ovocie z prijímania Tela Kristovho a naopak prichádza iba k zneucteniu samotného Tela Kristovho, žiadosť Marxa, bola zamietnutá. Kým Sarah odkázal nekatolíkom, aby ak chcú prijímať eucharistiu sa stali katolíkmi, Marx arogantne pred médiami povedal, že „Išiel som do Ríma intervenovať a jasne som povedal (pápežovi), že toto rozhodnutie je neakceptovateľné.“ Marx ďalej uviedol, že vybavil, že o rozdávaní eucharistie nekatolíkom „bude rozhodovať biskupská konferencia.“ Na záver skonštatoval, že „takto by sme to urobili tak či tak.“
Kardinál Müller už minulý rok v rozhovore o stave Cirkvi uviedol na adresu aktivít kardinála Marxa, že “vidíme jej priklonenie k svetu a nie Bohu.”
