Na vrchole svojej arogancie, každý režim, postavený na pilieri ľudskej pýchy, začne byť vražedný. Nenahovárajme si, že vražedná totalita hrozí. Je už tu, len ju dav akceptoval a funguje vykonštruovaným masovým súhlasom, manipuláciou a uplácaním nezaslúženým blahobytom- nemá ani dostatok úprimnosti pre otvorenú tyraniu a sama seba považuje za dobrú a bezchybnú. Vraždí ľudí, čo nemôžu kričať alebo presviedča ľudí k sebadeštrukcii, v ktorej im pomáha. Pomáha ľudí samých seba kastrovať, zabíjať, podrobovať sa najtemnejším túžbam a stavať svoju identitu na najvýraznejších tvárach vlastného hedonizmu.
Žijeme v režime globálneho netvora, ktorého uctievajú naše elity. Demokracia degenerovala na riadenie prúdov davových psychóz a hoci sú davy vedené inteligentnými ľuďmi, sú nimi vedení z cesty, pretože cestu sami odmietajú. Tento globálny netvor, podobne ako draci v rozprávkach, požaduje ľudské obete: Sú mu obetovaní jedinci aj národy. Samovraždami, a čoraz viac evidentne aj vraždami.
Prípad Vincenta Lamberta ma neprekvapuje. Keď je možné zabiť nenarodené dieťa (v niektorých krajinách aj do tretieho trimestra a akadémia sa baví o možnosti “postnatálnych potratov”), keď je možné, aby štát schvaľoval kliniky na dobrovoľné vraždy ľudí, kde mimo iného nedávno bolo zabité aj sedemnásťročné Holandské dievča, aký je od toho ďaleký etický skok smerom k zabíjaniu dospelých?
Problém s nerešpektovaním hodnôt je, že zmeny noriem tvoria vzory pre ďalšie normy. Keď sme schopní fundamentálne narušiť právo na život v jednom prípade, nájde sa vždy cesta k zmene normy v inom prípade. Keď nerešpektujeme právo na život, keď relativizujeme aj posvätnosť existencie nevinného človeka, ako takého, aká iná hodnota je posvätná?
Keď môžeme zabiť dieťa a súd môže nariadiť zabitie človeka v kóme, či smrť dieťaťa napriek vôli rodičov, ako sa to stalo nedávno v Británii, úprimne si myslíte, že nie je žiadna kľučka zvrátenej racionality, ktorú teraz vyznávajú naše mocenské a akademické centrá, ktorá by neumožňovala zatiaľ nemysliteľné zverstvá, popri ktorých Mao, Stalin a Bitler budú historicky vyzerať ako školáci s hmyzom a lupami?
Nedávno som v rozhovore pre Hlavné správy tvrdil, že sme na križovatke medzi zánikom a víťazstvom. Úprimne si myslím, že nie je iná možnosť. Dočasné a čiastočné riešenia, polovičaté zdržiavanie postupu tejto rakoviny nie je možné. Potrebujeme ju vyrezať, keďže prerastá celý svet.
Niektorí politici, možno aj dobromyseľne, možno nedbalo, sa mylne domnievajú, že sa dá so zlom spolupracovať a vyjednávať. Že sa dá len tak trošičku podporovať degeneráciu. Že sa dá odignorovať vraždenie a úpadok a hľadať “témy, čo nás spájajú, nie rozdeľujú”. Že je dôležitejšie, či budeme mať plné bruchá a pekné veci, ako to, či máme alebo nemáme fungujúcu civilizáciu. A ja hovorím: Môžem diskutovať s kýmkoľvek, aby som ho presvedčil, že sa mýli. Stretnem sa s kýmkoľvek- aj nepriateľom – v debate, ale nikdy s ním nebudem spolupracovať, a nikdy sa nebudem tváriť, že je možné inak civilne spolunažívať, zatiaľčo chcú rozložiť môj národ, zabíjať deti a slabých ľudí a hnať ľudí k inštitucionálnym vraždám.
Šampaňský socializmus a šampaňský konzervativizmus je rovnaká neoburžoázna zvrhlosť. Je to iná sekta uctievačov globálneho netvora. Keď čas príde a Boh dopraje, vytrhneme od koreňa celý systém, ktorý túto zvrhlosť umožňuje a pestuje.
Je čas zabiť draka a uzurpovať kráľovstvo od kráľa, ktorý dopustil, že mu obetujeme svoje deti.
Tomáš Janco
