O zákaze jej propagácie momentálne panuje zhoda medzi pravicou i ľavicou. Ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa však sex dospelých s deťmi, najmä mužov s chlapcami, považoval za neškodný, dokonca módny. Táto propaganda sa môže vrátiť. Svedčia o tom štandardy WHO, ktoré by sa teraz mali stať základom pre sexuálnu výchovu napríklad vo Varšave.
Keď vo februári tohto roku primátor Varšavy Rafał Trzaskowski podpísal Chartu LGBT, konzervatívci spustili veľký krik kvôli charakteru sexuálneho “vzdelávania”, ktoré Charta odporúča v základných a materských školách. Dokument predpokladá, že varšavské deti sa budú zoznamovať so záležitosťami týkajúcimi sa telesnosti a sexuality podľa smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Už pri zbežnom listovaní v týchto smerniciach sa každému civilizovanému človeku musia ježiť vlasy na hlave. Už malé deti sa majú učiť, ako si spôsobovať potešenie masturbáciou a dozvedať sa o „rozmanitosti rodových identít“ a o „dúhových rodinách“. Na druhej strane starší žiaci sa budú učiť nadväzovať sexuálne kontakty, vzťahy s inými ľuďmi za účelom „bezpečného a príjemného“ pohlavného styku. V tejto súvislosti sa prirodzene objavili námietky, že sa tým kliesni cesta pedofilom. Varšavský magistrát tvrdí, že pravica preháňa a vymýšľa si, pretože vôbec nejde o pedofíliu. Viceprimátor Paweł Rabiej dokonca hrozil súdom tým, ktorí by „spájali LGBT komunitu s pedofíliou“.
Na problém pedofilnej propagandy v Spojených štátoch poukázala americká autorka Mary Eberstadtová. V roku 2012 napísala knihu „Adam a Eva po pilulke. Paradoxy sexuálnej revolúcie“ (Adam and Eve After the Pill. Paradoxes of the Sexual Revolution). V nej jednu kapitolu venovala otázke postupného privykania konzumentov médií na pedofilné akty. Eberstadtová je odborníkom na túto tému; predtým, v rokoch 1996 a 2001, publikovala na stránkach neokonzervatívneho amerického týždenníka “The Weekly Standard” dva rozsiahle články, v ktorých predstavila problém pedofilnej propagandy neobyčajnými výrečnými príkladmi. Je zaujímavé, že podľa autorky v Spojených štátoch po revolúcii roku ’68, sex dospelých s dievčatkami zostal naďalej neporušeným tabu. Devianti skôr požadovali legalizovanie vzťahov medzi mužmi a dospievajúcimi chlapcami. Boli podnikané pokusy presvedčiť verejnú mienku, že niektorí neplnoletí objavujúci svoju údajnú homosexualitu, vraj sami túžia po takýchto kontaktoch a netreba im v tom brániť, pretože na tom nie je nič škodlivé. Koho to zaujíma a chce o tom vedieť viac, nech si prečíta originálne texty Mary Eberstadtovej, ktoré sú zdarma k dispozícii na stránkach internetového vydania „The Weekly Standard“. Stručne uvediem iba niekoľko príkladov pedofilnej propagandy, ktoré uvádza. Silne sa držte.
Calvin Klein a Vanity Fair
Článok v „New Republic“ nebol nijakou výnimkou. V Spojených štátoch populárny časopis Vanity Fair publikoval v roku 1995 text, ktorý ospravedlňoval činy homosexuála a pedofila Larryho Lane Batemana. Muž pred tromi rokmi bol právoplatne odsúdený za filmovanie chlapcov pod sprchami, vkladanie týchto záberov do pornografických filmov a rozširovanie pedofilských materiálov. Vo Vanity Fair sa tvrdilo, že vlastne nie deti, ktoré tento pederast filmoval, boli obeťami, ale on sám; svojich činov sa vraj dopúšťal iba v dôsledku negatívneho postoja spoločnosti voči homosexualite.
Nebola to len tlač. Podobne zhýralý obsah mali aj reklamy. Eberstadtová opísala reklamnú kampaň odevnej spoločnosti Calvin Klein z roku 1995. Vo filmoch propagujúcich oblečenie predstavovala polonahých neplnoletých chlapcov v pózach, ktoré vyvolávali erotické asociácie. Na druhej strane ich pekný vzhľad a šarm hodnotil mužský hlas – patriaci takmer šesťdesiatročnému Louovi Malettovi, šéfovi jednej z newyorských homosexuálnych organizácií, pôsobiaceho v biznise s homosexuálnou pornografiou.
Európa. Zelení a holandská strana pedofilov
V Európe nebola situácia o nič lepšia. Vo svojich textoch sa Eberstadtová zameriava na podporu sexu medzi mužmi a chlapcami, pričom uvádza príklad francúzskeho ministra kultúry Frédérica Mitterranda, ktorý vo svojej autobiografii z roku 2005 priznal, že v Thajsku si platil chlapcov… Ako to politik napísal, cítil, že je od nich jednoducho „závislý“. Kniha nevyvolala nijakú senzáciu; na Mitterandanovu pedofilnú minulosť až o štyri roky neskôr upozornila Marine Le Pen. Bez nejakého efektu, pretože bez problémov zostal ministrom kultúry až do konca vlády Françoisa Fillona v roku 2012.
Známejší je prípad Daniela Cohna-Bendita, nemeckého ľavičiara Strany zelených, účastníka pouličných protestov neo-marxistickej revolty z roku 1968. Cohn-Bendit veľakrát opisoval svoje erotické skúsenosti s deťmi; po rokoch, keď tieto jeho vyznania začali vzbudzovať kritiku, vysvetlil, že jeho slová boli iba “hrou” so sociálnym tabu. Ľavičiar však priznal, že vlna sexuálnej revolúcie v Nemecku sa naozaj zaujímala o „detskú sexualitu“. To je pravda. Na Kongrese zelených v roku 1980 bola vytvorená pracovná skupina “Gejovia a pederasti”, ktorá bola rozpustená až po 7 rokoch. V roku 1978, na stránkach časopisu “Plfasterstand”, v ktorom pracoval aj Cohn-Bendit, anonymný autor napísal o “zvádzaní šesťročného”, ako o veľkom zážitku, ktorý – ako to vyjadril – “po prvý raz nedokončil príliš skoro”. V roku 1980 Dagmar Döringová, ešte pred niekoľkými rokmi aktívna politička liberálnej FDP, v knihe „Pedofília dnes“ opisovala svoju fascináciu homosexuálnou pedofíliou, pričom vyhlásila, že „uspokojiť … by ju mohlo iba dieťa, najmä dievča“. Do roku 1993 program Zelených obsahoval návrh na zníženie veku sexuálnej iniciácie. Propagátori pedofílie nikdy neniesli dôsledky za svoje činy; Cohn-Bendit je dodnes hviezdou ľavicových salónov, ba v roku 2018 mu sám prezident Francúzska, Emmanuel Macron, ponúkol portfólio ministra životného prostredia vo francúzskej vláde (politik má aj francúzske občianstvo).
Celý článok si môžete prečítať na www.christianitas.sk
