V roku 2003 keď americká a britská armáda zaútočili na Irak, žilo v Iraku 2,5 milióna kresťanov. Na konci ich vojenskej akcie, proti ktorej vehementne protestoval sv. Ján Pavol II. a snažil sa jej zabrániť, počet kresťanov klesol na 250 000.
Podľa miestneho arcibiskupa Wandu je tento výsledok následkom permanentnej genocídy, ktorej je kresťanská komunita už 1400 rokov vystavená a ktorá je len striedaná ešte silnejším prenasledovaním. Súčasná situácia v Iraku je podľa arcibiskupa zlá, nakoľko v krajine sa začal výrazne uplatňovať islamský zákon sharia.
Podľa tohto zákona sú kresťania vyhlásení za druhotriednych občanov, ktorým je konfiškovaný majetok a musia platiť extra islamskú daň za to, že neprestúpili na moslimskú vieru.
Podľa arcibiskupa politici v Európe tolerujú túto politiku občanov dvoch kategórií. Arcibiskup je udivený, že politici, čo rozprávajú o imigrácií, sú ticho, keď ide o prenasledovanie kresťanov na Blízkom Východe.
Arcibiskup budúcnosť kresťanov v Iraku a na Blízkom východe nevidí pozitívne, nakoľko iracká spoločnosť je budovaná systémovo na diskriminácii kresťanov a stáva sa to legálnou súčasťou systému v krajine.
Napriek tomu arcibiskup vyhlasuje, že kresťanská komunita v Iraku a na Blízkom východe v mene Ježiša Krista odpúšťa všetkým, “ktorí nás vraždili, mučili a znásilňovali, ktorí chceli zničiť všetko čo nám patrilo. Odpúšťame im v mene Ježiša Krista.”
