Matúš bol žid, ktorý sa narodil v Galilei, pravdepodobne v meste Kafarnaum. Sväté písmo nám ho predstavuje ako mýtnika, ktorý pre Rimanov v Kafarnaume vyberal dane.
Kafarnaum bolo mesto, ktoré sa nachádzalo na hlavných trasách spájajúcich Damaskus so Stredozemím a Egyptom. Bol to vzdelaný muž, vychovaný v gréckej kultúre. V deň, kedy Ježiš prechádzal cez jeho mýtnu stanicu, ho povolal. Evanjelia hovoria, že Matúš po oslovení Ježišom na rozdiel od bohatého mládenca, všetko ihneď zanechal a nasledoval Krista a stal sa tak jedným z 12 apoštolov. Na potvrdenie svojej konverzie, urobil následne vo svojom dome veľkú hostinu, na ktorej sa zúčastnil aj Ježiš Kristus.
Evanjelium podľa Lukáša o tejto udalosti hovorí:
“Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: “Poď za mnou!” On vstal, opustil všetko a išiel za ním. Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: “Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?” Odpovedal im Ježiš: “Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.” (Lk 5, 27 – 32).
Po ukrižovaní Krista, strávil sv. Matúš určitý čas v Egypte a neskôr v Etiópii, kde hlásal evanjelium. V meste Naddaver kázal a oslabil vplyv dvoch vplyvných mágov, ktorí čarami uzdravovali ľudí a mali v meste veľký vplyv. Výrazným evanjelizačným momentom bolo, keď vzkriesil z mŕtvych syna etiopského kráľa Euphranora. Po tomto zázraku sa kráľovská rodina dala pokrstiť a dcéra kráľa, Iphigénie, sa rozhodla zasvätiť Bohu, zostať pannou a spolu s viacerými mladými ľuďmi zložila sľuby a utiahli sa do domu, ktorý sa stal prvým kláštorom v krajine. Po smrti kráľa sa k moci dostal jeho brat Hirtace, ktorý sa rozhodol oženiť za Iphigéniu. Svätý Matúš sa postavil na ochranu tohto kláštora a osobne chránil pred ich unesením. Král sv. Matúša dal zavraždiť po tom, čo odslúžil omšu a stal sa martýrom. Evanjelium podľa sv. Matúša je prvým v poradí a chronologicky zaznamenáva Ježišovu genealógiu.
Telo sv. Matúša bolo uctievané až do roku 956, kedy bolo premiestnené do Salerna v Neapolskom kráľovstve. Nakoľko v stredoveku bolo toto územie centrum neustálych bojov, postupne sa začali relikvie svätého Matúša rozposielať do iných miest. Za pontifikátu Gregora VII bola lebka sv. Matúša prevezená do Francúzska a uložená do katedrály v Beauvais. Počas Francúzskej revolúcie táto relikvia zmizla.
Tomáš Taraba
