Panna Mária vo svojom treťom zjavení vo Fatime 13. júla roku 1917 povedala deťom:
„Vojna sa končí, ale ak neprestanú urážať Boha, počas pontifikátu Pia XI. sa začne iná, ešte horšia. Keď budete vidieť noc, ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že je to veľké znamenie, ktoré vám Boh dáva, že ide potrestať svet za jeho zločiny prostredníctvom vojny, hladu a prenasledovania Cirkvi a Svätého Otca. Aby sa tomu predišlo, budem žiadať zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a odčiňujúce sväté prijímania v prvé soboty. Ak prijmú moje požiadavky, Rusko sa obráti a budú mať pokoj; ak nie, roznesie svoje bludy do celého sveta, šíriac vojnya prenasledovanie Cirkvi. Dobrí budú mučení, Svätý Otec bude veľa trpieť,mnohé národy budú zničené. Nakoniec zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti, a svetu bude dopriate obdobie mieru.“
Oficiálna verzia, zastávaná cirkevnými predstaviteľmi, ako ju mnohokrát prezentoval známy kardinál Bertone, znie, že pápež Ján Pavol II. zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 25. marca 1984 vraj presne podľa želania Matky Božej aj keď pri tom nebolo vôbec zmienené. Panna Máriavšak opakovane žiadala už predtým prostredníctvom vizionárky Lucie práveverejnú verbálnu zmienku o Rusku.
Zástancovia názoru, že Rusko bolo v roku 1984 zasvätené úplne podľa intencii Panny Márie, argumentujú tým, že o rok neskôr prišiel na mocenskú scénu v Sovietskom zväze Gorbačov, komunizmus sa potom zrútil a Rusko vraj prestalo šíriť vo svete svoje boľševické bludy. Tak sa Fatima stala údajne minulosťou, Rusko už svoje bludy vo svete nešíri, zasvätenie teda prebehlo správne podľa priania Matky Božej.
Lenže to je kolosálna nepravda! „Ruské bludy“, o ktorých hovorila Panna Mária, sa nemuseli a nemusia šíriťbezprostredne z Ruska, môže to byť aj z tých krajín, kam z Ruska už predtým prenikli. Predstava, že „ruské bludy“ sú len ideológiou bývalej komunistickej totality, známou pod názvom „marxizmus-leninizmus“ alebo„dialektický materializmus“, by bola obrovským a nebezpečnýmzjednodušením. Táto ideológia je dnes skutočne sterilná a aj keď doteraz žije v Severnej Kórei a poskytuje myšlienkové ospravedlnenie beštiálnej genocíde značnej časti národa, tak nemá šancu získať vo svete mnoho prívržencov. „Ruské bludy“ Panny Márie Fatimskej zahŕňajú podstatne širšie spektrum, sú omnohorafinovanejšie a tím nebezpečnejšie, krvavá genocída je v nich však implicitne ukrytá pod nánosom humanistických, milo znejúcich fráz. Uveďme niekoľko konkrétnych príkladov!
Umelý potrat
Prvým štátom sveta, ktorý uzákonil potraty, bolo v roku 1920 sovietske Rusko, na priamy rozkaz V. I. Lenina a L. D. Bronštejna – Trockého. Predtým sa, na základe názorov povestného markíza de Sade, objavila táto snaha už počas jakobínskej vlády vo Francúzskuv rokoch 1793 – 1794, každopádne nestačila dospieť do svojej legislatívnejpodoby; jakobíni boli pri moci len krátku dobu a mali dôležitejšie starostitýkajúce sa vojny s „nepriateľom“. Potraty boli len tolerované a netrestané.
Až komunistický režim v Rusku legalizoval ako prvý na svete vraždy nenarodených detí. Každá žena, ktorá sa rozhodla, že svoje dieťa nechce, mohla zájsť na príslušnú kliniku, kde za minimálny poplatok usmrtili jej nemluvňa pod srdcom kyretou. Nemusela uvádzať žiadne dôvody,stačilo len, aby dieťa jednoducho „nechcela“. Výsledkom bolo, že na počiatku dvadsiatych rokov v jednej jedinej moskovskej nemocnici za jeden rok prišlo o život roztrhaním na kusy 50 000 nenarodených detí.
Vymieranie národov žijúcich v Ruskua katastrofálny nedostatok pracovných síl prinútili v tridsiatych rokoch Leninovho nástupcu vo vedení krajiny a komunistickej strany J.V. Stalina ku sprísneniu potratového zákona, potrat bol nakoniec povolený len v prípade ohrozenia života matky. Zároveň ale v tej istej dobe legalizovali potraty v Dánsku a Švédsku, v čele ktorých stálisocialistické a marxistické vlády; v roku 1938 s určitým obmedzením aj Veľká Británia. V roku 1939 povolilo potratyz eugenických dôvodov aj hitlerovské Nemecko, r. 1943 ich potom legalizovali bez obmedzenia pre Židov, Poliakov a pre ženy zo slovanských krajín, ktoré boli totálne nasadené na prácu v Nemeckej ríši.
Po vojne, keď Stalin zomrel v roku 1953, bol opäť potrat v Sovietskom zväze legalizovaný pre celú dobu tehotenstva. Satelitné krajiny komunistického bloku poslušne nasledovali svoj „vzor“, ČSR v roku 1957. Západné demokratické krajiny umožnili vraždy nenarodených po tzv. sexuálnej revolúcii vyprovokovanej neomarxistami v roku 1968;rozhodujúcim medzníkom sa stala legalizácia potratov v USA roku 1973, na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu. Od tej doby je potrat v tzv.demokratickom svete posudzovaný stále častejšie ako „ľudské právo“, konkrétne„právo ženy na slobodné rozhodnutie“. Potratovo (abortívne) pôsobia ajantikoncepčné pilulky a telieska, ktoré sa rozšírili v 60. a 70. rokoch. Dnes sú to o.i. známe aj „pilulky po“, ktoré zabíjajú už počatý ľudský plod.
To všetko má svoje marxistické, resp.marxisticko-leninské korene. Už Friedrich Engels považoval vydatú ženu-matku v zmysle svojho názoru na manželstvo za „vykorisťovanú“ a muža-otca za „vykorisťovateľa“, preto vraj žena musí mať „právo“ sama rozhodnúť o svojom tehotenstve. Lenin a Trockij to uviedli v skutok legalizáciou potratu po boľševickej revolúcii, roku 1920.
Názor, že nenarodené dieťa je možno zabiť v mene „práva a slobody“ ženy, je príšerným marxistickým a komunistickým bludom a zároveň zvrhlosťou. Rozšíril sa zo sovietskeho Ruska do celého sveta a dnes ho nadnárodné organizácie, aj keď nesídlia v Rusku, násilím presadzujú v týchkrajinách, kde je potrat doteraz zakázaný alebo obmedzený niektorýmireštrikciami. Súčasne sa sprísňujú zákony proti odporcom krvavej genocídy tých najviac bezbranných. Nový proces s kanadskou ochrankyňou nenarodených detí Mary Wagnerovou je toho jedným z mnohých dôkazov. Dôsledkom tejto herézy, ktorú je možné nazvať „ruskou“, pretože sa z Ruska rozšírila do celého sveta a je marxistického a komunistického ideového pôvodu, sú dnes už takmer dve miliardy nenarodených detí. Nič nenasvedčuje tomu, že by táto „ruská heréza“ zoslabla, že by „prestala byť šírená“, skôr naopak.
