Pápež František prekvapil veriacich katolíkov i ostatných ľudí, keď 24. októbra tohto roku uverejnil svoje prejavy a spisy o ochrane stvorenstva pod menom „Naša matka Zem. Kresťanský pohľad na výzvu stvorenia“. Carihradský ekumenický patriarcha Bartolomej napísal ku knihe úvod, v ktorom poukazuje na súhlasné učenie pravoslávnej a katolíckej cirkvi o ochrane stvorenia a života. Obaja predkladajú kresťanský pohľad na našu zem a na jej obyvateľov.
Zamyslenie kardinála Jozefa Tomka
Sväté písmo nás učí, že Boh stvoril svet. Ako upresňuje liturgia, spravil to, „aby vylial svoju lásku“ na všetko, čo z ničoho prichádzalo k životu. Všetko, čo jestvuje nesie v sebe akoby stopu a pamiatku na Otca. Má teda pravdu autor Knihy Múdrosti, keď tvrdí o Bohu: „Lebo všetko, čo je miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nebol ty k jestvote (k jestvovaniu) povolal. Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života“ (Múdrosť, 11,24-26).“
Jestvuje teda neprestajná, podstatná väzba medzi všetkým, čo existuje. Svet pochádza od Boha lásky, ktorý sa vo svete dáva a pozýva nás na tento svoj spôsob jestvovania. Tvorstvo neznačí len prírodu a prostredie. My sme tvory, ale stvorením je aj čas, ktorý plynie. To značí, že nejestvuje nijaká situácia, ani skúška a kríza, v ktorej by sme nemohli zacítiť Boha, rásť v láske k nemu a milovať, ako on miluje nás.
Všetko, čo jestvuje, jestvuje aby mohlo žiť ako dar, ako láska, ktorú prijímame a venujeme. Medzi stvoreniami môže však žiť ako dar iba človek. Človek môže poznať Boha ako Lásku, ktorá sa daruje. Môže tiež nájsť Boha ako stvoriteľa ľudstva a sveta; môže odkryť prítomnosť Boha aj uprostred prírody a udalostí. My môžeme odkryť prítomnosť toho, čo prebýva vo veciach i v dianí, môžeme poznať a uznať hodnotu ľudí a dať svojmu osobnému ako aj spoločenskému životu zmysel.
Keď hovoríme o zemi, tak myslíme ponajprv na našu zemeguľu a potom na našu vlasť. To je tá veľká zem, a naše bydlisko, naše hory a rieky, naši ľudia zväčša s tou istou rečou, naša história, kultúra, naši spoluobyvatelia a podobne. Ak chceme byť „svetoví“, tak sa sústredíme na našu Zem ako planétu; inokedy hovoríme o svojej otčine, o Slovensku ako o našej zemi.
Tak aj celá Zem sa nám stane „našou Matkou“, ako ju nazýva pápež František. Matkou, ktorú prijímame srdcom, ktorú rešpektujeme a udržiavame pri živote a podľa možnosti pri zdraví. Je nám drahá ako naša rodná matka. Nenecháme, aby ju niekto ničil, špinil, poškodzoval. O nej hovoríme s básnikom: „Ó zem ty krásna, sladká mati moja!“
Zem je miesto, kde človek má odkryť prítomnosť jej pôvodcu – stvoriteľa. Bez tejto prítomnosti všetko na zemi by bolo banálne, bez zmyslu. Iba človek môže poznať túto prítomnosť, nie ostatné tvory na zemi. Môže ju poznať, ale aj uznať. To uznanie je už prvá možnosť, počiatok lásky. Poznávame, že všetko na zemi okolo nás je dar pre nás, že ktosi nás miluje a preto nám to dáva. Terezka Ježišova našla základ svojej svätosti v krátkom zistení: „Všetko je dar“. K tomu presvedčeniu by malo smerovať všetko naše konanie.
Táto základná inšpirácia by mala viesť našu revíziu životného štýlu, našich názorov osobných, aj našej spoločnosti, v ktorej žijeme. Kresťan by mal uplatňovať aj vo verejnom živote evanjeliové zásady ľudského spolunažívania. Pápež František nám ich občas pripomenie, treba však sa o nich aspoň informovať a spoločne o nich rozmýšľať a debatovať.
Kedysi sa myšlienky a poučenia Svätého Otca nesmeli rozširovať. Dnes máme aj na Slovensku možnosť oboznámiť sa s celým bohatstvom hodnôt, ktoré svetová Cirkev na celej zemi prežíva a šíri. Veľa sa už urobilo, mnoho sa aj dnes koná, vidíme však aj veľké potreby, ktoré stále jestvujú v našej spoločnosti, medzi mládežou, medzi politikmi, v rodine, vo farnosti.
Ďakujeme pápežovi Františkovi, že nás upozornil na bohatstvo a krásu našej matky zeme, nášho svetadiela i našej rodnej krajiny.
Jozef kard. Tomko
