V stredoveku Cirkev slávila sviatok Adama a Evy ako posledný prípravný deň pred sviatkom narodenia Krista. Skutočnosť, že po tomto sviatku nasledovala spomienka narodenia Spasiteľa mala zdôrazniť, že človek je nielen Božím stvorením, ale bez príchodu Spasiteľa by jeho pozemský svet bol nielen trápením, ale táto mizéria by sa preniesla aj do večnosti.
Kristus a Panna Mária sú v teológii považovaní za “Nového Adama,” a “Novú Evu.” Panna Mária je na viacerých miestach Nového zákona Kristom označovaná nie ako “matka,” ale ako “žena.” Jedným z týchto momentov je chvíľa, kedy Kristus zomiera na kríži a Panne Márii zveruje apoštola Jána slovami: “Žena, hľa Tvoj Syn.” Panna Mária v tejto chvíli zastávala už úlohu Novej Evy. Arcibiskup Fulton J. Sheen aj týmto príkladom zdôrazňuje, prečo v Katolíckej cirkvi nikdy žena nemôže byť kňazom, pretože Kristus na Kríži nie je len jej Synom, ktorý zomiera, ale je Novým Adamom. “Tak ako manželská zmluva sa pečatí slasťou a následkom tejto slasti sa rozrastá rodina, Kristus ako Nový Adam uzaviera manželský akt utrpením a apoštol Ján a vykúpené ľudstvo je aktom tohto sobášu s Novou Evou. Vzťah medzi mužom a ženou nie je v Katolíckej Cirkvi otázkou podriadenosti a nadradenosti, ale výsledkom rozličných úloh,” uzatvára Fulton J. Sheen.
Vianočný stromček, ktorý sa dekoruje práve 24. 12. na Adama a Evu, môže byť vnímaný podľa etnológov ako obraz stromu života, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou knihy Genesis a príbehu o Adamovi a Eve.
