V nedeľu 15. marca popoludní sa Svätý Otec na vybral z Vatikánu na púť, aby vyprosoval Taliansku a celému svetu zastavenie pandémie. Modlil sa pred ikonou Matky Božej v Bazilike Santa Maria Maggiore a pred milostivým krížom v Kostole sv. Marcela, ktorý kedysi zachránil Rím v čase moru.
V Taliansku ešte stále stúpajú denné prírastky úmrtí i nových nakazených. K 15. marcu mala krajina celkový počet 24 747 nakazených a 1 809 úmrtí. Najťažšie je postihnutá Lombardia. Závažné trendy nákazy menšieho rozsahu sa evidujú v ďalších oblastiach Európy a sveta.
Na krízovú situáciu reagoval pápež František púťou na posvätné miesta, spojené s Božími milostivými zásahmi v krízových momentoch dejín. V nedeľu popoludní o 16. hodine sa bez publicity vybral autom z Vatikánu na Eskvilín do Baziliky Santa Maria Maggiore. Pred obraz Bohorodičky – Záchrany rímskeho ľudu (Salus populi romani) v bočnej kaplnke ľavej lode položil kyticu kvetov a posediačky zotrval v rozjímavej modlitbe.
Svätý Otec na posvätnom mieste vyprosoval skončenie pandémie a uzdravenie chorých. Odporúčal Bohu zosnulých a prosil o útechu a posilu pre príbuzných a priateľov. Vo svojom úmysle pamätal aj na zdravotníkov, lekárov, sestry a na všetkých, ktorí v tomto čase svojou prácou zabezpečujú fungovanie spoločnosti.
V roku 593 pápež sv. Gregor Veľký niesol túto milostivú ikonu v procesii na zastavenie moru. V roku 1837 pred ňou Gregor XVI. vyprosoval zastavenie cholerovej epidémie. Pápež František sa sem pravidelne prichádza pomodliť pred každou apoštolskou cestou a rovnako i pri návrate z letiska.
Oltár Salus populi romani v hlavnej mariánskej bazilike je vzácny aj slovanským národom ako miesto pápežského schválenia liturgických kníh preložených sv. Cyrilom a Metodom.
Druhou dnešnou zastávkou Svätého Otca bol Kostol sv. Marcela (San Marcello) na Via del Corso neďaleko Benátskeho námestia. Pomodlil sa tam v kaplnke pred milostivým krížom, ktorému Rím vďačí za záchranu z morovej nákazy v roku 1522.
Rozmerný kríž s drevenou postavou Ukrižovaného sa zázračne zachránil neporušený pod sutinami pri požiari v roku 1519, ktorý kostol celkom zničil. O tri roky neskôr počas tzv. Veľkého moru (Grande Peste) kríž nosili 16 dní v kajúcich procesiách cez jednotlivé štvrte Večného mesta. Od roku 1600 sa pravidelne používal pri sláveniach Svätých rokov. V roku 2000 sv. Ján Pavol II. s týmto krížom slávil vyvrcholenie Veľkého Jubilea.
