Piatok v noci. Česko oficiálne 140 nakazených, Slovensko 32 prípadov. Rímskokatolícka Cirkev reaguje v oboch krajinách na krízu rozdielnym prístupom k sláveniu bohosužieb.
Slovensko: zákaz všetkých bohoslužieb (zákaz dľa oficiálneho stanoviska KBS – udelený telefonátom premiéra)) – TV omše – TV LUX – 2 omše v nedeľu ostatné individuálne prenosy – kto si kde nájde – žiaden jednotný zdroj informácii o prenosoch na jeden klik.
Česko: zákaz bohoslužieb nad 30 osôb (po komunikácii vlády a biskupov). TV omše – 35 nedeľných omší na jeden klik na stránke mseonline.cz od rána až do večera – o takejto stránke KBS asi ani nesníva.
Možnosť prijať živého Krista v čase zákazu verejných bohoslužieb Slovensku a potom v Česku:
Bratislavská arcidiecéza – žiadne informácie na internetovej stránke o možnosti prijať Spasiteľa pod spôsobom chleba
Trnavská arcidiecéza – žiadne informácie o možnosti prijať Krista viditeľným spôsobom
Nitrianska diecéza – žiadne informácie o možnosti prijať Eucharistiu. (Aktualizácia: Nitrianska diecéza vydala usmernenie pre kňazov, v ktorom sa píše: V súlade so zverejneným stanoviskom KBS – „tam, kde je to možné, kostoly nech zostanú pre súkromnú modlitbu otvorené,“ – je možné využiť tento čas ich otvorenia napr. aj na vystavenie Sviatosti Oltárnej. Keď Vás niekto z veriacich požiada o svätú spoveď alebo o sväté prijímanie, vyjdite mu v ústrety, najmä v čase adorácie, zachovávajúc hygienické opatrenia (tzn. okrem iného aj podanie Eucharistie na ruku).
Žilinská diecéza – sviatosť zmierenia v nevyhnutných prípadoch – Eucharistia ani slovo
Banskobystrická diecéza – skopírované oficiálne stanovisko KBS
Košická arcidiecéza – oficiálne stanovisko KBS, v ktorom sa o možnosti prijať Eucharistiu aspoň v nedeľu nepíše celkom nič
Rožňavská diecéza – príhovor o. biskupa Stolárika o hlade božieho ľudu po Eucharistii: „S bolesťou v srdci prežívam Váš hlad po Eucharistii, ale práve modlitbou, prosbou k milosrdnému Bohu môžeme vyprosiť, že situácia zákazu verejných bohoslužieb pominie a my budeme môcť naplniť naše kostoly a oslavovať Pána, sláviť Eucharistiu. “
Ako uhasiť tento hlad? Podľa našich biskupov nijak.
Otcovia biskupi:
Kto kňazom zakázal sprostredkovať živého Krista v Eucharistií ľudom – ktorí v čase zákazu verejných sv. omší o to majú záujem? Namiesto lamentácie nad tým, že sa s nimi nemôžte stretať by človek od kňaza očakával snahu o kontakt ako napríklad mobil, atď, aby ste mohli dať pravý pokrm pre dušu Vám zvereným veriacim. Na Slovensku je množstvo mimoriadnych rozdávateľov Eucharistie – ako ste to vyriešili? Ako môžu veriaci prijať svojho Spasiteľa? To premiér ani hlavný hygienik nezakázal! Sv. otec František vyzýva kňazov ísť medzi chorých do postihnutých oblastí? Nemožno ísť kňazom a rozdávateľom medzi zdravých?
Často sa uvádza – že česká katolícka Cirkev je niekde inde. Áno je, tieto dni to dokazujú, ale v tom najlepšom zmysle slova inde. Na inej úrovni kňazi a biskupi žijú svoje kňazstvo. Len jeden príklad českej diecézy: „vyzývám laické držitele mimořádného povolení k podávání Eucharistie, aby byli k dispozici podat Tělo Páně v neděli, nebo ve všedních dnech.“ Kto zakázal slovenských biskupom vysloviť podobnú vetu? Okrem toho ďalej o rozdávateľoch: „Svaté přijímání jim mohou donést pomocníci Eucharistie. V naší diecézi jich je téměř třicet. Rozšířím jejich počet okamžitě, když jejich duchovní správcové o to požádají a každého jednotlivého event. kandidáta doporučí. Kněze vybízím k tomu, aby denně soukromě, nebo v uzavřeném společenství max. celkového počtu 30 věřících, celebrovali mše sv. už také kvůli dostatečnému počtu konsekrovaných hostií, nyní podávaných hlavně mimo mši sv.“
Celé obdivuhodné vyhlásenie biskupa Litoměřiského tu: https://www.dltm.cz/vyzva-litomerickeho-biskupa-ze-dne-12-3-2020
Porovnanie vyhlásení českých a slovenských biskupov je na zaplakanie.
Tu sa hľadajú dôvody ako nie – tam ako áno. Nikde nie je napísané, že veriaci majú žiť bez Eucharistie – a kňazi by malo robiť všetko preto, aby sa im dostala. V nedeľu bude pizza či burger na zavolanie – no živý Boh príbytok nenavštívi – hladný po Eucharistii na základe výzvy svojich pastierov – biskupov – ako postupovať?
Slová encykliky sv. Jána Pavla II. nazvanej : Cirkev žije z Eucharistie napĺňajú českí biskupi úžasne.
Rovnako plzeňský o. biskup: „Udílení svátostí, zvláště svátosti smíření a přijímání eucharistie, ať je nabídnuto jednotlivě a po domluvě. Do této služby ať se zapojí akolyté i mimořádní služebníci pro přinášení eucharistie.“ Ktorý zo slovenských biskupov sa vyjadril podobne? Kto slovenských biskupom zakázal návštevu kňaza alebo mimoriadneho rozdávateľa v domácnosti? Kde sú informácie?
A napokon ešte Arcibiskupstvo Prahy: „Na místech, kde vzhledem k obvyklému počtu návštěvníků bohoslužby budou omezeny, je dobré nabízet příležitost ke svátosti smíření, podávat lidem eucharistii a poskytovat duchovní útěchu.“
Jedna Cirkev, no možnosť prijať živého Boha – ako z iného kontinentu a iného času. CIRKEV ŽIJE Z EUCHARISTIE, nie z televíznych prenosov.
Veľmi jasne sa vyjadril kardinál Sarah: „Veľmi dobre si uvedomujem, že televízne prenosy umožňujú chorým a starým ľuďom živiť svoju vieru. Lenže Boha nenájdeme pri pozeraní televízie. Boh je skutočne prítomný a ukrytý vo svätostánku. Obraz nikdy nenahradí dôverné osobné stretnutie. Otec chce dať duši rásť bez fiktívneho prostredníka. Dávame sa zlákať ilúziou a tvárime sa, akoby sme verili, že sme sa pri televíznom vysielaní stretli s Bohom a mali účasť na Eucharistickej obete. Nikto predsa nemôže tvrdiť, že bol na matkinom pohrebe, keď si pozrel video z jej zádušnej omše. Ak svoj vzťah k Bohu podriadime technike, urobíme z neho paškvil.“ (IN: Robert Sarah: Pane, zostaň s nami. Bratislava, Lúč, 2019)
Peter Tollarovič
