Na najväčšom gréckokatolíckom pútnickom mieste v Ľutine vyvrcholila v nedeľu 23. augusta odpustová slávnosť sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Program odpustovej slávnosti bol kvôli epidémii koronavírusu značne zúžený a navyše, aby sa predišlo prílišnému zhromažďovaniu veriacich, bol rozdelený do troch dní.
Slávnostnú archijerejskú svätú liturgu slávil v nedeľu na ľutinskej hore vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita a homíliu ohlásil protosynkel Prešovskej archieparchie otec Ľubomír Petrík. V homílii poukázal na Bohorodičku, ako na ženu, ktorá sa v každom okamihu života vždy rozhodla pre Boha a povedala mu svoje „áno“. Do kontrastu Máriinho „áno“ postavil kazateľ túžbu diabla presvedčiť čo najviac ľudských duší, aby svoje „áno“ nevraveli Božiemu volaniu, ale jeho zvádzaniu k ľahostajnosti, plytkej duchovnosti a k hriešnemu životu. „A je to práve Matka Božia, ktorá chce každého človeka priviesť k poznaniu Boha a k obráteniu nášho postoja smerom k nemu,“ dodal otec Petrík. V homílii nezabudol pripomenúť aj 10. výročie duchovného puta medzi mariánskym pútnickým miestom v Ľutine s najstaršou mariánskou bazilikou v Ríme Santa Maria Maggiore. „Aj cez toto puto nás pozýva Matka Božia k jednote vzájomnej, medziľudskej, ale zvlášť k jednote s jej Synom,“ zdôraznil kazateľ.
V sobotu večer v bazilike minor slávil archijerejskú svätú liturgiu a homíliu ohlásil arcibiskup Ján Babjak SJ. Vyzdvihol Matku Božiu ako Zástupnicu, ktorá sa neustále prihovára u Všemohúceho Boha za ľudstvo, ale zároveň sa prihovára aj k ľudstvu cez mnohé zjavenia na celom svete, v ktorých pozýva ľudí k modlitbe, k pokániu a k obráteniu života. V závere sobotňajšej svätej liturgie posvätil arcibiskup 12 nových ikon, ktoré spolu s relikviami boli umiestnené v bazilike minor. Medzi nimi sú svätci východného aj západného obradu ako napr. sv. Ján Zlatoústy, sv. Bazil Veľký, sv. Charbel, sv. páter Pio, sv. Maximilian Kolbe, a aj nedávno blahoslavení Titus Zeman a Anna Kolesárová.
Program odpustovej slávnosti sa začal v piatok 21. augusta, kedy sa na ľutinskej hore slávila svätá liturgia, ktorá bola osobitne venovaná mládeži. V homílii sa prihovoril rímskokatolícky kňaz otec Miloš Pikala, ktorý pozval prítomných, aby nasledovali Krista nie ako ľudia zo zástupov, ale ako učeníci, lebo učeník už má k učiteľovi vytvorený vzťah, ktorý zaväzuje.
Celý duchovný program bol vysielaný prostredníctvom online televízie LOGOS. Navyše sobotňajšiu svätú liturgiu vysielalo Rádio LUMEN a z nedeľnej slávnostnej archijerejskej svätej liturgie bol vysielaný priamy prenos v TV Lux.
Odpustová slávnosť z dôvodu epidémie COVID-19 prebiehala za dodržania všetkých nariadených hygienických opatrení a veľká vďaka patrí tak organizátorom púte ako aj všetkým veriacim, ktorí rešpektovali príslušné nariadenia. Budúci rok v auguste si na ľutinskej hore gréckokatolíci pripomenú 170. výročie od začiatku zjavení sv. Mikuláša Divotvorcu Zuzane Fekete.
Pútnická tradícia v Ľutine začala v polovici 19. storočia. Na sviatok Premenenia Pána 19. augusta 1851 (podľa juliánskeho kalendára) sa miestnej obyvateľke Zuzane Feketeovej zjavil sv. Mikuláš. Po opakovaných zjaveniach postavili veriaci na ľutinskej hore kríž. Ako dôkaz zjavení daroval sv. Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu, ktorú mala odovzdať duchovnému otcovi ako dar do budúcej svätyne. Po dôkladnom zisťovaní, ktorého výsledky boli zaslané do Ríma, pápež Pius IX. vydal 24. mája 1855 dekrét o možnosti prijať v Ľutine odpustky. V roku 1988 bol chrám v Ľutine povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku minor. V roku 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky pričlenená zvláštnym Putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov.