Katolícka Cirkev 40 dňovému pôstnemu obdobiu prispôsobuje aj liturgiu a vynecháva oslavné spevy Glória a Aleluja.
Sláva Bohu je oslavný hymnus, ktorým anjeli ospevovali narodenie Ježiša Krista. Cirkev sa prostredníctvom pôstu vracia do času, kedy sa Boží ľud nachádzal v egyptskom zajatí čakajúc na Spasiteľa, ktorý ich vyslobodí a zachráni. Je to podobný čas ako advent, ale na rozdiel od očakávania narodenia Krista z Márie, kresťania očakávajú „druhé Kristovo narodenie“ v podobe zmŕtvychvstania.
Uvedomujúc si duchovnú atmosféru tohto exilu, Cirkev sa akoby v čase spája s Mojžišom a Izraelitmi, ktorí putovali dlhých 40 rokov nehostinnou krajinou, plní agónie a očisťovania. Je to čas, kedy veriaci ľud akoby spoločne vtedy a teraz spieval slová žalmu: Ako by sme mohli spievať pieseň Hospodina v cudzej krajine? (Žalm 137: 4).
Slovo „aleluja“ má v hebrejčine význam „Chváľme Boha“ a preto sa počas pôstu tomuto spevu vyhýbame, pretože cieľom pôstu nie je radovať sa, ale smútiť a oplakávať hriechy. Počas 40 dní Cirkev veriacemu človeku dáva príležitosť rozpoznať to, čo mu bráni v prehĺbení vzťahu s Bohom. Pomocou modlitby, pokánia a dávania almužny sa duša upriamuje na Boha a telo sa odpútava od pozemských túžob. Na Veľkú noc oslavujeme nielen zmŕtvychvstanie Krista, ale vlastné znovuzrodenie v duchu.
