Liberáli majú za sebou náročný mesiac. Potom čo Progresívne Slovensko prišlo s konceptom vytvoriť na Slovensku liberálne kresťanstvo, ktoré spojí potraty s Kristom, potom čo Kiska vyzval cirkev, aby si urobila poriadky s určitými “farármi”, čo si nedovolili povedať takto verejne ani komunisti, priniesol Denník N rozhovor s mužom, čo zradil Boha keď nedodržal, čo mu vo sviatosti sľúbil. V politickom ringu sa tomu hovorí lúzer. V cirkvi sa mu hovorí napriek tomu „brat vo viere.“ Pre liberálov je to vstupenka pre publicitu. Jeden svätý muž raz povedal, že teológ, ktorý nie je kňazom, chce byť politikom. Pán Kocúr je tiež už len teológ, pretože ako kňaz to nezvládol. Neodpadol, lebo sa mu zapáčila ženská sukňa, ale preto, že má rád čistotu a preto musel ísť ju hľadať do svetského života. V cirkvi je hriech, alebo ako hovorí liberálny emeritný arcibiskup Bezák, cirkev je mafia. Svetský svet je lepší a čistejší ako Kristova nevesta.
Keby pán Kocúr ako kňaz vydržal v pastorácii trošku dlhšie, vedel by, že hriešny človek nenávidí na druhých ľuďoch hriechy, ktoré má sám. Ambiciózny nenávidí druhých ambície, sexuálne zvrhlý, vidí hriech nečistoty na okolo. Kňazstvo pán Kocúr zanechal, lebo on nedokázal v tej špine žiť, on miluje čistotu. Keď jedna pani arcibiskupovi Sheenovi vyčítala, aká je Cirkev plná hriešnikov, že to je dôvod, prečo ona medzi takých chodiť do kostola nebude, ten jej odpovedal, že keby cirkev bola len pre svätých o ňu konkrétne by záujem určite nemala.
Keby nejaká žena vyšla s príbehom, ako na biskupa Chautura sprostredkovane vytiahol pán Kocúr a liberálne média, povedzme na Andreja Kisku, nazvala by to liberáli špinavou spravodajskou hrou. Liberáli vedia, že biskup Chautur patrí medzi príkladných pastierov cirkvi, ktorí sa tešia veľkej obľube u veriacich, dokázal svojim životom lásku k cirkvi, národu, horlivo káže pre spásu duší a stojí na strane magistéria Cirkvi, bez ohľadu na okolnosti. Dokázal sa ozvať aj keď sa Slovenskom pri potratovom zákona snažila šíriť teologická konštrukcia, že veriaci človek nemá povinnosť stať na strane života, ak súčasťou boja sú není len autentickí, čistí kresťania, ako Vašečka, ale nehodní mýtnici ako Kotleba.
Biskup Chautur mal odvahu nezradiť pre konvencie a kolegialitu, svoju úlohu pastiera cirkvi. Tak, ako sa neváhal ozvať svätý Athanasius, keď vtedajší pápež hlásal bludy arianizmu. Svätý Athanasius chránil učenie cirkvi aj keď zostal sám. Až tak sám, že ho exkomunikovali, pretože „išiel“ proti vtedajšej cirkvi. Dnes je to jediný exkomunikovaný svätý. Cirkev je aj dnes v štádiu, že Boh cez jej krízu kléru, krízu vierouky, vyskúša a preverí každého vieru jednotlivo. Dokonalý chaos v cirkvi je, že kňazi si vytvárajú alternatívne katechizmy a myslia si, že môžu. Liberáli preto vedia, kto je biskup Chautur, on to nerobí.
Útok na Chautura je útokom na verných pastierov cirkvi. Chautur je prvý na rade, potom je asi dlhý zoznam, ktorý bude pokračovať. To, čo je nové, je nadpráca, ktorú denník Postoj urobil v tomto príbehu. Spôsob, akým namieril terč na biskupa Chautura, je Judášovým bozkom na statočnej, odvážnej a živej gréckokatolickej cirkvi. Martin Hanus napriek tomu, že polícia stíhanie biskupa Chautura zastavila, sa poponáhľal dať tomuto príbehu punc serióznosti. Vytvoril clonu, akú denník Postoj vytváral aj pri Bezákovi, že je za tým niečo iné. Že to vyzerá, že je tam trochu pravdy. Denník Postoj napísal „zdá sa, že pred slovenskou cirkvou je prvý sexuálny škandál, ktorý mieri tak vysoko.“ Nie všetkým sa to zdá. Toto je tvrdenie, ktoré v štáte, kde platí ústavou garantované právo prezumpcie neviny, škandalózne. Liberáli prišli o Bezáka, preto si zrejme povedali, že pravoverní musia prísť o Chautura. Páni ste na omyle. Aj na čele s pánom Kocúrom.
Tomáš Dominik
