Pred obrátením sa na katolícku vieru som týždeň vnímal inak. Rozdeľoval som ho na tri výrazné dni. Pondelok – obávaný deň, kedy sa začínala škola či práca. Streda predstavovala nádejné prehupnutie do druhej polovice týždňa a piatok som považoval za slávnostný posledný deň v týždni, ktorým sa začínal víkend.
Odkedy som sa však stal katolíkom, považujem čas za niečo sväté. Liturgický rok dáva tomu kalendárnemu formu a význam, a každé obdobie so sebou prináša novú hodnotu. Liturgický rok je ale len vrchol ľadovca. Vedeli ste napríklad o tom, že Cirkev pridelila význam každému dňu a mesiacu? Veru tak. Poďme sa na to stručne pozrieť.
Ako Cirkev delí čas
Dni
Nedeľa: Deň Svätej trojice. Naozaj sa na nedeľu nehodí nič lepšie, nakoľko ona je prvým dňom v týždni a dňom, kedy obetujeme Bohu Otcovi, Synovi a Duchu Svätému našu chválu, velebenie a vďaku.
Pondelok: V tento deň si pripomíname anjelov. Predstavujú mocných strážcov a každého z nás jeden ochraňuje. Mnohí svätci si ich ctili a k anjelom strážnym mali osobitú úctu.
Utorok: Cirkev má prívlastok apoštolská. Preto utorok patrí apoštolom. Na základe ich učenia a autority vznikla Cirkev, od ktorej dal Pán Ježiš kľúče Petrovi. Biskupi sú priamymi následníkmi apoštolov.
Streda: Svätého Jozefa poznáme ako princa a hlavného patróna Cirkvi. Najskôr v úlohe náhradného otca Pána Ježiša chránil, staral sa o neho a vzdelával ho. Teraz, keď je Boží Syn už nanebovstúpený, pokračuje Svätý Jozef ako ochranca Kristovho tela, ktorým je Cirkev.
Štvrtok: Náš Pán v tento deň ustanovil Sviatosť oltárnu. Tá je najväčšia zo sviatostí. Eucharistia je zároveň aj darom nad dary od Boha. Sprítomňuje samého Ježiša. Čo môže byť viac?
Piatok: V tento deň Pána Ježiša zbičovali, zosmiešnili a ukrižovali. Práve preto Cirkev považuje piatky za dni pokánia a obety. U nás je zvykom vzdať sa mäsitých jedál, no pokánie sa dá vykonávať aj inými spôsobmi. Piatok by sme vždy mali myslieť na Ježišovo smrteľné utrpenie pre naše vykúpenie a činiť pokánie.
Sobota: Posledný deň v týždni patrí Panne Márii z viacerých teologických dôvodov. Asi najdôležitejším je ten, že keď Pán ležal v hrobe, tak ho zanechali všetci okrem jeho matky. Tá čakala pred hrobom verne očakávajúc jeho zmŕtvychvstanie v nedeľu.
Mesiace
Január patrí Najsvätejšiemu menu Ježišovmu. Meno Ježiš je nad každé iné meno. Katechizmus sa k tejto téme vyjadruje veľmi pekne: „Ježišovo meno obsahuje všetko: Boha aj človeka a celú ekonómiu stvorenia a spásy. Modliť sa k „Ježišovi“ znamená vzývať ho, volať k nemu v nás. Jedine jeho meno obsahuje „prítomnosť“, ktorú označuje. Ježiš je Zmŕtvychvstalý, a ktokoľvek vzýva jeho meno, prijíma Božieho Syna, ktorý ho miloval a seba samého vydal za neho.“ (KKC 2666)
Február je venovaný Svätej rodine. Tá je pozemským odrazom Svätej Trojice. Rozjímaním nad Svätou rodinou sa dopracujeme k významu lásky, poslušnosti a pravého otcovstva i materstva. Takisto si pripomíname, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti i Cirkvi.
V marci si spomíname na Svätého Jozefa. Ten je obrazom Boha Otca – tichý, no činorodý a v každom smere starajúci sa o potreby iných. Cirkev neustále vzýva ochranu Svätého Jozefa a nabáda nás, aby sme sa k nemu modlili aj my.
V apríli si ctíme Najsvätejšiu sviatosť oltárnu. Svätá Cirkev je jej ochrankyňou už dvetisíc rokov a stále hlása, že v Eucharistii je sám Pán Ježiš. Nedá sa byť prílišne oddaný Telu Kristovmu alebo mu prejavovať priveľkú úctu. Nič nie je dosť veľa…
Aj našej nebeskej Matke venujeme svoje modlitby. V máji. Už odnepamäti si ju spájame s krásou kvetov a príchodom jari. Nie je to náhoda – je krásna a je aj matkou Pána Ježiša, ktorý svetu dáva život. V tento mesiac ju Cirkev korunuje a na jej počesť koná procesie.
Na Najsvätejšie srdce Ježišovo myslíme v júni. Práve ono je stelesnením Božej lásky k nám. Niekedy sa zobrazuje ako rozpálená pec, prepichnutá, no bijúca láskou. Najsvätejšie srdce nám zároveň pripomína ľudskú stránku Pána Ježiša, veď i v ňom bilo to naozajstné.
V siedmom mesiaci si pripomíname Ježišovu presvätú krv. Ona nás zachraňuje od hriechu a dáva nám nádej na nebo. Svätý Pavol píše, že Ježiš „zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.“ (Kol 1:20) Keby Ježiš nebol za nás prelial krv, všetko by bolo stratené.
August – mesiac Nepoškvrneného Máriinho srdca, ktoré je ako srdce matky plné lásky a milosti k svojim deťom. Cezeň sa na nás vylievajú Božie milosti. Mária je „naším životom, sladkosťou a nádejou.“
September patrí Sedembolestnej Panne Márii. Okrem Ježiša niet na svete človeka, ktorý by bol trpel viac ako naša Matka. V absolútnej poslušnosti k Božej vôli dovolila, aby jej syna mučili, ponižovali a nakoniec ukrižovali – pre našu spásu. Každý rodič vie, že najväčším utrpením je vidieť, ako trpí jeho dieťa. Panna Mária v svojom srdci stále nosí Ježišove utrpenia.
V októbri sa sústredíme na Svätý ruženec. Je jednou z najsilnejších zbraní Cirkvi. Svätci, pápeži, Pán Ježiš a Panna Mária nás neustále vyzývajú, aby sme sa modlili túto jednoduchú, no mocnú modlitbu.
V novembri upriamujeme svoje modlitby na duše v Očistci. Veľmi trpia a nemôžu sa za seba modliť. Sú to naši bratia a sestry a my sa ako Kristovo telo modlíme a prinášame za nich obety, vyprosujúc im večný pokoj v Božej prítomnosti.
December je zasvätený Nepoškvrnenému počatiu, ktoré navždy zostane záhadou. Od prvého momentu počatia Mária zostala nepoškvrnená. Je dokonale a večne spojená s Duchom Svätým – jej manželom. Toto spojenie prinieslo ovocie v Ježišovi Kristovi. Nad týmito vecami budeme rozjímať celú večnosť.
Čas je dar
Cirkev myslí posväcovanie všetkých vecí naozaj vážne. Svätí i čas. Pridelenie dňom a mesiacom katolícky význam nám pripomína, že tu nie sme večne a že by sme časom nemali mrhať. Ako žalmista píše: „A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.“ (Žal 90:12) Tento verš nás viac ako hocičo iné učí, že čas je darom od Boha a sním a skrze neho sú všetky veci sväté a všetko má význam.
Andrej Vajči
