Niet o tom pochýb, že do Cirkvi sa prinavracia závoj, ktorý nazývame mantila. Zatiaľ čo Cirkev už nevyžaduje závoj na hlavách žien v Božom chráme, mnohé katolícke ženy, staršie aj mladé, si samy volia túto možnosť. Závej je možno pre súčasnú generáciu tak trochu nepochopiteľný. Skrýva však hlbokú a odôvodnenú tradície, je odrazom bázne pred Bohom a úcty pred posvätnosťou miesta chrámu, kde živý Ježiš prebýva vo svätostánku.
So svojimi koreňmi v biblickej tradícii je zvyk zahaľovania hlavy odvekou a nádhernou súčasťou našej katolíckej tradície. Zatiaľ čo za touto tradíciou stojí nesmierne bohatá minulosť, na tomto mieste vám ponúkame tri podstatné dôvody, prečo si obliecť vlastnú mantillu.
Závoj ako pripomienka
Od veľkých bazilík a katedrál po celom svete až po najmenšiu vysvätenú kaplnku, každý katolícky kostol je domovom Boha a každá omša je jeho obetou. Preto sa na znak úcty k domu Pána usilujeme obliecť primerane. Hoci existuje množstvo dôvodov, prečo sa pri návšteve chrámu, či účasti na Bohoslužbe obliecť slušne, mantila je osobitým vyjadrením úcty a je vyhradená pre samotnú Cirkev. Mantila sa stáva dôslednou pripomienkou dôstojnosti miesta, prípravou na svätú omšu, ktorá je jedinečná a posvätná. Rovnako ako krása cirkevných budov, je sama osebe vizuálnou hymnou pre slávu Boha. Je to vonkajší znak fyzickej formy oddanosti a uctievania. Závoj je aj vonkajším svedectvom a odkazom, že sme súčasťou niečoho posvätného. Nie je to len súčasť obliekania, ale je to súčasť prípravy na bohoslužbu.
Závoj ako znak ženskej dôstojnosti
Jednou z najväčšmi frustrujúcich chybných predstáv týkajúcich sa nosenia závoja je myšlienka, že závoj predstavuje mužskú dominanciu v Cirkvi, že existuje ako poníženie žien a pripomína im ich miesto. Závoj označuje ženu za zasvätenú, nie však vo formálnom zmysle náboženského sľubu, ale v univerzálnom zmysle – každá žena je posvätná. Vskutku, v tradícii Cirkvi zahaľujeme to, čo je posvätné – od svätostánku, v ktorom sídli Pán, po oltár, na ktorom je obetovaný. Žena je označená svojou mantilou, pretože patrí k Bohu.
Táto koncepcia zahaleného posvätna je jedinečne spojená so zvláštnou dôstojnosťou a úlohou ženy. Žena je sama sebe závojom svojho život-darujúceho lona.
Závoj ako duálna tradícia
Závoj je aj znakom pokory a oddanosti. Mantila mala žene zakrývať vlasy, tradične chápané ako jej korunka krásy. V súčasnosti sa však stala symbolom pokory a oddanosti. Všetci sme oboznámení s vážnosťou v rámci kostola; napríklad hovoríme v ňom tichšie, aby sme uľahčili atmosféru modlitby. Závoj má vizuálne reprezentovať túto istú vážnosť.
A hoci je zvláštny akt zahaľovania určený len ženám, táto vážnosť by mala byť praktizovaná všetkými. Z tohto dôvodu sa tradícia závoja odzrkadľuje v povinnosti muža odložiť svoj klobúk, keď je v kostole. V skutočnosti to bolo tradíciou pre muža, aby odložil svoju čiapku aj keď išiel okolo kostola, a to na znak oddanosti eucharistickému Kristovi vnútri.
Závoj tak predstavuje duálnu tradíciu mužov i žien, ktorí odhaľujú a zahaľujú svoje hlavy pri vstupe do kostola. Táto tradícia vlastne odzrkadľuje všeobecnú povahu spirituality pre mužov a ženy. Hoci je celé ľudstvo povolané k rovnakej úrovni svätosti a konečnej blaženosti, muži a ženy majú rôzne cesty a úlohy. Tak ako sa muži a ženy usilujú o vykonanie rôznych, či dokonca opačných úloh na získanie tej istej svätosti, tak dodržiavajú zrkadlovú tradíciu pri vyjadrovaní rovnakej úcty k domu Pána.
Prečo závoj hlavy:
Prvý list Korinťanom 11, 3 – 13:
“Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž …
Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu …
Muž si nemusí zahaľovať hlavu, lebo je obrazom a slávou Boha, no žena je slávou muža. Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom … Posúďte sami: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu nezahalená?”
A ešte bonus na záver: Závoje sú jednoducho krásne!
SARAH KADERBEKOVÁ v spolupráci s 
