Rada Európy chce dať prednosť požiadavkám LGBT skupín pred najlepšími záujmami a právami dieťaťa.
V rozpore so záujmami dieťaťa nová rezolúcia Rady Európy pod rúškom rodovej rovnosti a nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie požaduje napr. :
– automatické uznávanie, že “rodičom č. 2” je partnerka narodeného dieťaťa (nie jeho biologický otec), a to za rovnakých podmienok ako sa — určuje otcovstvo dieťaťa pri heterosexuálnych pároch (čl. 4.5.3),
– adopcie detí pre páry rovnaké pohlavia (čl. 4.5.2.),
– umelé oplodnenie pre páry rovnaké pohlavia,
– právne uznanie párov rovnakého pohlavia (4.3.1.),
– odmietnutie ústavnej ochrany manželstva muža a ženy (4.2.).
– Správu, o ktorej sa bude hlasovať v stredu 10.10.2018, pripravil švédsky spravodajca Jonas Gunnarsson, ktorý si tak plní svoju úlohu generálneho spravodajcu Rady Európy pre otázky LGBT.
Požiadavky uvedené v rezolúcii sú však považované za kontroverzné nielen u nás, ale aj v Západnej Európe, napr. umelé oplodnenie pre lesbické páry a absurdná žiadosť, aby pri narodení dieťaťa bola ako rodič č.2. automaticky uznaná partnerka matky, nie reálny otec dieťaťa.
Nezodpovedajú ani rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý nikdy neprijal žiadne stanovisko k definícii manželstva a rodiny, ani nikdy nestanovil povinnosť uznať manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia, a potvrdil, že uznanie manželstva ako zväzku muža a ženu nie je diskriminačné.
Sú tiež v rozpore so slovenskou legislatívou. Ústava Slovenskej republiky priznáva manželstvu jedinečné postavenie: “Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou” (čl. 41.1) Nie je možné ho zredukovať na právny koncept, ktorý nezohľadňuje rozdiely medzi pohlaviami, ich súvisiacu komplementárnu úlohu a prirodzenú reprodukčnú úlohu spojenia muža a ženy.
Ako hovorí Zákon o rodine a mnohé výskumy to jednoznačne potvrdzujú, “pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa” (čl.I.3). Slovenská republika si tiež ctí zásadu “najlepšieho záujmu dieťaťa” (Zákon o rodine, čl.I.5). Takéto stanovisko zastáva aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý hovorí, že vnútroštátne orgány sú oprávnené limitovať právo dospelých na adopciu práve záujmami adoptovaných detí (pozri Fretté proti Francúzsku, 2002).
Podpora adopcií detí v rozpore s právom dieťaťa na otca a mamu a v rozpore s jeho najlepšími záujmami, vo všetkých štátoch Rady Európy, by obmedzila schopnosť štátu garantovať, že “záujmy dieťaťa budú prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú” (Zákon o rodine, čl.I.5).
Smutná správa na záver je, že napriek tomu, že Slovensko má v Parlamentom zhromaždení Rady Európy 5 hlasov, v pondelok (8.10.2018) ráno, kedy Plenárne zasadnutie Rady Európy začalo, nebol v Štrasburgu žiadny zástupca zo Slovenska. Poslanec Ľuboš Blaha, vedúci Stálej delegácie NRSR v Parlamentom zhromaždení Rady Európy, ktorý má ako jediný z členov delegácie schválenú služobnú cestu do Štrasburgu, sa tam tiež ešte nedostavil.
Podporte prosím túto dôležitú petíciu.
http://em.citizengo.org/iicO0XDXM5R00N002Fy3Y00
Dúfame, že sa nám spoločnými silami podariť zabezpečiť, aby malo Slovenskú na plenárnom zhromaždení 100 % zastúpenie, ktoré v stredu 10. októbra 2018 počas hlasovania nepodporí uvedenú rezolúciu.
Ďakujeme za Vašu podporu!
Ďalšie informácie:
Členovia Stálej delegácie NRSR v Parlamentom zhromaždení Rady Európy:
BLAHA Ľuboš (vedúci)
BALÁŽ Radovan (náhradník)
GOGA Pavol (náhradník)
KAŠČÁKOVÁ Renáta (členka)
KRESÁK Peter (člen)
MAROSZ Ján (člen)
PAŠKA Jaroslav (člen)
POLIAČIK Martin (náhradník)
REMIŠOVÁ Veronika(náhradníčka)
VAVREK Štefan (náhradník)
