30. októbra 1918 bola schválená Martinská deklarácia. Predstavitelia slovenského národa sa jednoznačne postavili za zvrchovanosť slovenskej krajiny a slovenského národa. Vypovedali tisícročné otroctvo a rozhodli sa pre spoločný štát s Čechmi. Signatári preukázali veľký kus odvahy. Ich počin bol vyhodnotený štátnou mocou ako vlastizrada, ako rozvrat tisícročného uhorského kráľovstva. Riskovali perzekúcie zo strany vtedajších štátnych úradov. Ich konanie bolo motivované nie osobnými, prospechárskymi záujmami, ale všeobecným dobrom slovenského národa.
Dnes po 100 rokoch si naši politici odsúhlasili deň pracovného voľna ako pripomenutie si tejto udalosti. Lenže kam sme sa to dostali s našou národnou zvrchovanosťou? V akej kondícii je naše Slovensko? Pripájam pár tém a každý si môže uvedomiť našu aktuálnu situáciu:
Potravinová a energetická sebestačnosť Slovenska.
Zvrchovanosť Slovenskej republiky v kultúrno-etických hodnotách.
Dôsledná ochrana slovenskej prírody a slovenského kultúrneho dedičstva.
Kľúčové podniky národného hospodárstva v rukách slovenského štátu.
Kvalitná starostlivosť o zdravie a zabezpečenie vynikajúceho vzdelania pre všetkých občanov SR.
Podpora malých a stredných slovenských firiem a drobných živnostníkov.
Podpora drobného družstevného bankovníctva a slovenských bankových inštitúcií.
Bohužiaľ, dnes naši politici nehľadia na všeobecné dobro slovenského národa, ale na svoje osobné, prospechárske záujmy a záujmy cudzích strán, ktoré chcú vyžmýkať z našich ľudí všetko, čo sa len dá. Naša krajina potrebuje zmenu.
Miroslav Vetrík
