Dvanásť členov tzv. Pi-klubu – spisovatelia, maliari a hudobníci, nedávno navštívili kláštor benediktínov v Panonhalme. Viedol nás Imré Molnár, slovensky hovoriaci riaditeľ Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave. Počas troch dní, aj keď každý hovoril svojim jazykom, rozumeli sme si, aj vďaka Imrému a Odóovi, mladému benediktínovi z Komárna.
Zúčastnili sme sa na kláštorných vešperách, nedeľnej omši, prezreli si kláštor, botanickú záhradu a knižnicu a v kláštornej pivnici sme ochutnali sedem výborných vín. Na osobitných besedách sme diskutovali s arciopátom Cyrilom T. Hortobagyim (2018-), s jeho predchodcom Asztrikom Várszegim (1991-2018) a aj s mladšími rehoľníkmi. Priestor sa našiel aj na rečnenie, spievanie a recitovanie poézie. V debatách sme sa dozvedeli zaujímavé fakty.
Kláštor, dnes Pamätník UNESCO, prvé opátstvo v Karpatskej kotline, sa týči na 283 m vysokom pahorku. Vidno ho zďaleka, nedá sa skryť. Bol založený v r. 996 kniežaťom Gejzom, otcom uhorského kráľa sv. Štefana. Prví mnísi sem prišli z Břevnova. Tisíc rokov po založení, 6.-7.9.1996, kláštor navštívil aj pápež Ján Pavol II.
Dnes je vo svete asi 400 benediktínskych kláštorov s asi 10 tisíc mníchmi. Ešte z čias sv. Benedikta platí, že mnísi sa majú k hosťom správať ako ku Kristovi. Kláštor v Panonhalme ma meno po sv. Martinovi, biskupovi z Tours, ktorý sa narodil v Szombathely (316-397).
Benediktíni sú najstarší mníšsky rád. Majú dlhú a pohnutú históriu, v Panonhalme najmä počas 150 rokov trvajúcich plienení Osmanov v 16. a 17. stor. Ich zakladateľ, sv. Benedikt, sa narodil v r. 480 v Norcii. Žil aj v jaskyniach Subiaca a v Monte Cassine, kde zomrel 21.3.547. V r. 1964 ho Pavol VI. menoval za Patróna Európy.
Jozef II. v r. 1786 rád zrušil, po 16 rokoch ho František II. obnovil. Po Monte Cassine je Panonhalma druhým najväčším objektom benediktínov na svete. Majú 40 mníchov, ktorí sa venujú poľnohospodárstvu, chovajú dobytok a vyrábajú víno. 17% elektriny si vyprodukujú sami. V Maďarsku majú 15 fár, od r. 1921 je pri kláštore aj gymnázium, ani za totality neprestali vyučovať. Jeho absolventom je napr. aj Otto von Habsburg.
Benediktínske heslo je „Pokoj!“ a „Modli sa a pracuj!“. Po dočasných sľuboch, ich večné sľuby obsahujú okrem poslušnosti a spôsobu života, aj sľub stálosti. Ním je mních do smrti viazaný byť členom spoločenstva, do ktorého vstúpil.
Podľa slov arciopáta: „Maďarskú katolícku cirkev štát podporuje. Reštitúcie nemali, asi 600 tisíc Maďarov využíva možnosť dať 1% z daní cirkvi. V Maďarsku prebieha sekularizácia rýchlejšie ako na Slovensku. Udržať dobré fungovanie cirkevných štruktúr si vyžaduje veľa úsilia. Každý kňaz má na starosti 3-4 fary. Maďarsko má asi 150 stálych diakonov. Konferencie biskupov Maďarska a Slovenska sa stretli a na rôznych úrovniach spolupracujú. Obe majú snahu o „ľudovosť“ svojich cirkví“.
Rád som sa priznal k mojim mnohým návštevám Norcii, Subiaca a Monte Cassina, ktoré na ceste do Neapola nemožno obísť. Poznamenávam, že na Slovensku máme centrum benediktínov v Sampore, benediktínky žijú v Horných Orešanoch. Slovensko má v súčasnosti asi 15 stálych diakonov, s trochou humoru – sľub stálosti platí aj v manželstve.
Slováci majú s Maďarmi tisíc ročné susedstvo. Naše vzájomné vzťahy treba rozvíjať, je to aj úloha kresťanov. Presvedčil som sa o tom aj na našej návšteve „Božích mužov“ Panonhalmi.
Jozef Mikloško
