Národ, ktorý nepozná históriu, si ju bude musieť znovu prežiť. Lajčákov Marakešský pakt ohrozuje kresťanskú identitu Európy, pretože pod rúškom humanitárnej pomoci migrantom podporuje islamizáciu starého kontinentu. V histórii bolo niekoľko pokusov islamizovať Európu. Nie je to nič nové. Táto snaha neprekvapuje. Teraz však dostáva nový šat. Preto je potrebné byť ostražitý. V našich slovenských dejinách máme výraznú osobnosť, ktorá stála v službe kresťanskej identity Európy, keď bolo posledné islamské ťaženie do strednej Európy: Juraja Pohronca Slepčianskeho. Jeho životný príbeh je fascinujúci a hodný filmového stvárnenia.
Narodil sa 24. apríla 1593 v rodine chudobného zemana v Slepčanoch (30 km od Nitry). Ako 6-ročnému mu Turci zabili oboch rodičov. Siroty sa ujal strýko Ladislav, ktorý ho poslal na štúdiá do Trnavy. Po štyroch rokoch sa Juraj vrátil domov a pracoval ako pastier. Neskôr ako pomocný pisár a účtovník u správcu kapitulských majetkov.
V lete roku 1617 pri vizitácii majetkov arcibiskup Peter Pázmaň stretol mladého Juraja. Keď videl jeho nadanie, podporil ho v štúdiách Po ich absolvovaní pôsobil Juraj ako učiteľ mestskej školy v Trnave. Arcibiskup Pázmaň podporil aj jeho túžbu stať sa kňazom a poslal ho do Ríma. Tam získal dva doktoráty z filozofie a teológie. Okrem rodnej slovenčiny a výbornej znalosti latinčiny hovoril taliansky, španielsky, nemecky, maďarsky a neskôr aj turecky. Po skončení štúdií v Ríme bol ako 41-ročný vysvätený za kňaza.
Po návrate do vlasti 27. decembra roku 1635 nastúpil ako farár v Senci. O 7 dní už bol menovaný za kanonika a kancelára arcibiskupského úradu v Trnave. 19. marca 1637 zomrel Jurajov najväčší dobrodinec kardinál Pázmaň a Juraj Pohronec bol na jeho pohrebe smútočným kazateľom. Pázmaňovým nástupcom sa mal stať Imrich Lóši. Cisársky dvor preto poslal kanonika Juraja Pohronca do Ríma, aby sa tam zasadil za Lóšiho kandidatúru.
Diplomatické schopnosti Juraja Pohronca cisársky dvor využíval i v roku 1642, keď v Istanbule dojednával mierové podmienky. V nasledujúcom roku išiel opäť do Istanbulu, aby zabránil vstupu Turkov do vojny na strane sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho proti cisárovi. Na príkaz veľkovezíra bol uväznený. Tajne vyjednával s predstaviteľmi Osmanskej ríše. Na príhovor istanbulského muftiho ho sultán prepustil, dokonca ho prijal na osobnú audienciu a štedro odmenil. Sultán sa rozhodol nepodporiť Rákociho. Po návrate domov bol Juraj Pohronec vymenovaný za čanádskeho a päťkostolného biskupa.
V roku 1644 sa stal kancelárom Uhorska a titulárnym biskupom vesprémskym. V decembri 1645 dojednal v zastúpení cisára Linecký mier s Jurajom I. Rákocim, za čo zožal tvrdú kritiku od katolíckych magnátov. Preto ponúkol vzdanie sa funkcie kancelára. Cisár demisiu neprijal, vymenoval ho za nitrianskeho biskupa a za prezidenta Uhorskej kráľovskej kancelárie.
V roku 1663 začala vojna s Turkami. 24. septembra padli Nové Zámky a vzápätí ďalšie pevnosti: Vacov, Levice, Nitra a celý Novohrad. Ako nitriansky biskup zachránil knižnicu i mnohé cennosti z nitrianskeho hradu. Po Vasvárskom mieri sa podieľal na vybudovaní pevnosti Leopoldov. V roku 1666 založil na Žitnom ostrove vôbec prvú textilnú manufaktúru v Uhorsku.
Po smrti Lipaia sa stal novým ostrihomským arcibiskupom. Zároveň ho cisár Leopold 18. decembra 1666 vymenoval za miestokráľa Uhorska. Túto funkciu zastával pravdepodobne až do roku 1673, kedy sa jej vzdal ako prejav nesúhlasu s cisárovým vytvorením gubernie v Uhorsku. Po cisárovom prísľube, že je to len dočasné riešenie, prijal ako 80-ročný ešte miesto v guvernérskej rade. V rokoch 1673-74 predsedal bratislavským súdom s okolo 700 protestantskými kňazmi a učiteľmi. Skoro tri štvrtiny spomedzi nich vo väznení prestúpili na katolícku vieru. Tých, ktorí to odmietli, odviedli do Neapola a predali na galeje.
Počas svojho života sa usiloval prinavrátiť Uhorsko ku katolíckej cirkvi. Podporoval Trnavskú i Košickú univerzitu. Zriaďoval kláštory a cirkevné školy. Uviedol kapucínov do Pezinka, jezuitov do Žiliny a Rožňavy. Jezuitskému kolégiu v Skalici venoval základinu 100.000 zlatých. Založil kláštor a nemocnicu milosrdných bratov v Bratislave, Mariánsky seminár v Trnave, kláštor piaristov vo Svätom Jure. Podporoval chudobných študentov a formoval vzdelaných kňazov.
Pred bojom o Viedeň cisársku armádu zasvätil pod ochranu Panny Márie. Každému vojakovi z vyše 34.000 armády daroval medailón Sedembolestnej a cisárovi daroval okolo 400.000 zlatých na obranu Viedne. Leopold mu udelil titul „Záchranca Viedne“. Juraj Pohronec Slepčiansky zomrel 14. januára 1685 v Letoviciach na Morave ako 92-ročný. Pochovaný je v bazilike v Mariazelli v kaplnke sv. Ladislava, ktorú dal postaviť ešte za svojho života.
Miroslav Vetrík
