„Svätý Ján Pavol II dokázal svoje zlomené telo prinútiť kľaknúť si, keď prijímal Krista v Eucharistii,“ povedal prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Sarah s dôrazom, aby začal tak konať každý veriaci.
Ľudia považujú za samozrejmé, že si pokľaknú pri stretnutí sa napríklad s anglickou kráľovnou, ale už za samozrejme nepovažujú, aby kľačali, keď prijímajú Krista prítomného telom, Božstvom a krvou v Eucharistii. Podľa kardinála Saraha, Katolícka cirkev je dnes vystavená strate viery v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, čo sa prejavuje aj neúctivým spôsobom akým Krista prijímame, čím vysielame aj svojmu okoliu signál, že Eucharistia nie je nič zásadne veľkolepé. “Spôsob akým Krista prijímame odráža našu vieru a naopak, naša viera vplýva na to, ako Krista prijímame,” povedal kardinál.
Keď si človek prestane uvedomovať a veriť, že Kristus je prítomný v premenenej Hostii, nevidí problém následne požadovať, aby aj ľudia bez sviatostí, či platnej spovede, mohli Krista prijímať napríklad v interkomunii. „Diabol zameriava svoj útok na oslabenie viery v reálnu prítomnosť Krista a robí to dvoma spôsobmi. Rozširovaním omylov a presadzovaním nedôstojného spôsobu prijímania Krista. Zameriava sa predovšetkým na Najsvätejšiu obetu Svätej omše a na vieru v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii,“ povedal kardinál.
Anjel mieru, ktorý sa zjavil vizionárom vo Fatime, podľa kardinála Saraha ľuďom ukázal, ako sa má Kristus dôstojne prijímať. Zároveň nám tlmočil odkaz o veľkých urážkach, ktoré sa Bohu dostávajú jeho nehodným prijímaním.
Za osobitne vážny a nedôstojný spôsob považuje kardinál prijímanie na ruku, kedy sa Krista nielen dotýkajú neposvätené ruky, ale zároveň je zvýšené riziko prenášania čiastočiek Svätej hostie na iné časti teľa, prsty, oblečenie.
V Cirkvi je uznaných veľa eucharistických zázrakov. Jeden z nich sa udial v roku 1996 v Argentíne, v arcidiecéze biskupa Bergoglia v Buenos Aires. Hostia zabudnutá vo Svätenej vode sa premenila na časť srdcového svalu.
