Vo Svätom písme neexistuje zmienka o smrti sv. Jozefa, pestúna Ježiša Krista. Samotný svätý Jozef je spomenutý v Novom zákone iba na pár miestach a nikdy nie tak, že by niečo hovoril. Napriek tomu Cirkev verí, že sv. Jozef zomrel skôr, ako bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Vychádza sa pritom z dvoch nepriamych okolností.
Prvá, že evanjelisti nespomínajú sv. Jozefa pri Ježišovom kríži a druhá, že Ježiš z kríža zveruje svoju matku do opatery apoštolovi Jánovi. Keby Panna Mária mala iné deti, bolo by veľkým hriechom podľa židovských zákonov, ak by sa deti o vlastnú matku nepostarali alebo nechceli postarať. Skutočnosť, že Ježiš zveruje vlastnú matku niekomu mimo vlastnej rodiny, je logickým dôkazom, že Ježiš bol jej jedinou rodinou.
Tradícia hovorí, že Jozef zomrel v náručí Ježiša a Márie a preto sa tento spôsob smrti považuje za tú najšťastnejšiu formu a z tohto titulu sa stal patrónom “hodiny šťastnej smrti.”
Aj napriek tomu, že existuje viacero zaujímavých zdrojov tohto príbehu, azda najväčšiu pozornosť si zaslúži mystické dielo “Mystické Božie mesto” od ctihodnej Márii z Agredy zo Španielska. Ide o známu mystičku, rehoľnú sestru, ktorá aj napriek tomu, že neopustila brány konventu bola identifikovaná, vďaka daru bilokácie, ako hlavná misionárka na juhu USA v indiánskych komunitách. V súčasnosti je v procese svätorečenia a jej dielo “Mystické Božie mesto”, dostalo schválenie od viacerých pápežov. V tomto diele prerozprávala podľa videní udalosti z čias života Ježiša Krista a Panny Márie. Ide o súkromné zjavenia a toto dielo patrí medzi najviac prekladané cirkevné knihy.
Poslednú hodinu smrti svätého Jozefa opisuje Mária z Agredy nasledujúcim spôsobom:
“Potom sa tento Boží muž obrátil ku Kristovi, nášmu Pánovi, v najhlbšej vážnosti a túžil si k nemu pokľaknúť. Najmilší Ježiš však prišiel k nemu, podoprel ho rukami a hlava mu na nich spočinula. Jozef Ježišovi povedal: Môj najväčší Pán a Boh, Syn večného Otca, Tvorca a Spasiteľ sveta, požehnaj svojho služobníka a stvorenie Tvojich rúk, odpusť, najmilosrdnejší Kráľ, chyby, ktorých som sa v službe dopustil. Velebím Teba a vzdávam Ti večné a vrúcne vďaky za tvoju nevýslovnú blahosklonnosť, že si ma vybral, aby som bol ženíchom Tvoje Matky. Nech Tvoja veľkosť a sláva je mojou večnou vďakou.”
Spasiteľ sveta mu následne dal požehnanie a povedal: Nech prebývaš v pokoji a milosti môjho večného Otca a aby si svätým a prorokom, ktorí ťa očakávajú v limbe (miesto, kde sa zdržiavali duše spravodlivých po smrti očakávajúc spasiteľnú obetu Krista, aby sa mohli dostať do neba) priniesol radostnú zvesť o blížiacom sa vykúpení.”
Po týchto slovách najšťastlivejší Jozef zosnul a Pán mu zavrel oči, obklopený najmilovanejšou ženou, Pannou Máriou a v objatí Ježiša. Svätý Jozef je považovaný za patróna za blaženú hodinu smrti.
