Prvý raz som si pomyslel, že úspech sa neodpúšťa, keď sme uvádzali do obehu prvý slovenský papierový peniaz – 50-korunáčku s portrétmi sv. Cyrila a Metoda, napokon naše slovenské bankovky, pod ktoré som sa podpísal, boli „svätými obrázkami.“ Po skončení tlačovej besedy v lete 1993 mi položil novinár zo Sme nečakanú otázku: čo poviem na to, že niektorí poslanci Národnej rady tvrdia, že ste boli agentom ŠTB. Boli to poslanci za KDH, tá jeho časť, ktorá za nijakú cenu nechcela samostatné Slovensko. A ja som chcel.
Druhý a tretí raz ma „prepierali“, keď som napokon úspešne kandidoval v rokoch 2010 a 2013 za predsedu Matice slovenskej.
Už som si myslel, že som všetkých presvedčil, ale teraz vidím, že nie. Rastú noví bojovníci proti všetkému našskému. Vždy keď chcem niečo urobiť pre tento národ, zaútočia na mňa neprajníci národa a jeho tradícií. Teraz dokonca v rádiu Lumen, ktoré pravidelne mesačne podporujem piatimi eurami, zaznel ďalší útok. A stoja za tým zase kádeháci. Vždy vtedy i teraz odpovedám: mám dve negatívne lustračné osvedčenia z roku 1991, podpísané vtedajším federálnym ministrom vnútra Jánom Langošom, a kto tomu neverí, nech zažaluje štát, že mi práve také osvedčenie jeho federálny predchodca vystavil.
Mám aj fotokópie všetkých zachovaných dokumentov bývalej ŠTB v Ústave pamäti národa, ktoré sa ma týkajú, a je medzi nimi aj niekoľkostránková posledná správa z jesene 1988, z ktorej sa dá vyčítať všetko iné, len nie môj súhlas so spoluprácou. Pri preberaní osvedčenia na vycestovanie do zahraničia (pas vtedy nestačil) – zaznačili dvaja „besedujúci“ napríklad aj moje slová o tom, že Česko-Slovensko sa rozpadne, ak Česi neprestanú tvrdiť, že na nás doplácajú. Ak napriek tomu ma mečiarovská SIS-ka v rozpore so všetkým označila v roku 1994 za „agenta“, bolo to len úsilie dostať ma vtedy preč z pozície viceguvernéra NBS. U nás veru nie sú populárni národovci, ktorí sú ešte navyše aj praktizujúcimi kresťanmi.
A čo „naštartovalo“ záujem všemocnej ŠTB o mňa tesne pred novembrom 1989? V septembri 1986 som sa ocitol v Ríme na audiencii u Jána Pavla II. Keďže som sa ocitol na fotografiách s kňazom Štefan Polákom s prekríženými rukami na prsiach, ktorého – pravdepodobne príslušníci ŠTB – zavraždili na jeseň 1987, mňa „obvinili“ z jeho vraždy, predvolali a vyšetrovali (pričom som nepodpísal ani len záznamy z výsluchu!) a … zrejme následne sledovali. Pracoval som vtedy ako riaditeľ štátneho rozpočtu na ministerstve financií a dodržiavanie utajeného režimu práce zavše skontrolovali pracovníci ministerstva vnútra.
Áno, ktosi mi chcel a chce za každú cenu znechutiť prácu pre národ. Ja však tento národ a jeho kresťanské tradície milujem a udržujem, a nad takýmito výpadmi sa iba usmievam. A ďakujem koniec-koncov za zviditeľnenie cezo mňa i vzácnych mladých ľudí, ktorí stoja na čele novej, skutočne kresťanskej strany. Keď Boh s nami, kto proti nám?
Marián Tkáč, kandidát na europoslanca za KDŽP
