Prezidentský prieskum agentúry Focus odhalil, že 70% voličov je pripravených odovzdať svoj hlas kandidátom, ktorí sa nehlásia k opozícii. V krajine, kde protivládne nálady sú na vrchole, je to pre opozíciu studená sprcha.
Čísla naznačujú, že ak sa opozícia nedohodne na jednom spoločnom kandidátovi, riskuje, že v druhom kole nebude mať nikoho. Mistrík so svojími 9 percentami nie je v pozícii veľkého lídra, Čaputová so snahou spojiť Krista s potratmi navyše dokázala vyprovokovať Katolícku cirkev k stanovisku, že politikov, ktorí presadzujú LGBTI agendu a potraty, katolíci voliť nemôžu. Teda ju a Mistríka. Krajniak s 2,4 percentami dokazuje, že Sme rodina je postavená primárne na popularite Borisa Kollára.
Najlepšiu štartovaciu pozíciu z „opozície“ začína mať František Mikloško. Nie je nominantom žiadnej politickej strany, ale dokázal si, napriek odporu predsedu KDH, vybaviť podporu v tejto strane. Na Rade 13.10. sa stane nominantom KDH a vedenie už tomu zabrániť nevie. Hľadá sa už len technika, aby to nemalo nádych ich porážky. Ono to však je porážkou, najmä ak zohľadníme, že strana pôjde s kandidátom, ktorý nielenže nie je zo strany, ale v minulosti z nej vystúpil. Opozičným politikom na Mikloškovi však prekáža niečo iné. Na začiatku kampane prehlásil, že v nej zotrvá do konca. Mikloško sa nestiahne ako pani Líšková, keď mu to povedia. Ak teda opozícia a liberáli budú chcieť jedného kandidáta pre opozíciu, zostane im len jedno – podporiť Mikloška.
Prieskumy sa snažia na druhej strane vzbudiť dojem, že favoritom je niekto, kto ani nekandiduje. Lajčák sa bojí ísť do kampane, lebo je renomovaným diplomatom a na kauze Evka videl, aké jednoduché je prísť v slovenskej politike o dobré meno. A on dobré meno v diplomacii potrebuje. Danko by na druhej strane veľmi chcel ísť, ale spoločenská objednávka na jeho osobu neexistuje. Jeho štylizácia sa na inteligentnejšieho, slušnejšieho a štátnickejšieho, ako „Kotleba, Chmelár a Harabin“, ktorým dáva najavo, ako veľmi nimi pohŕda, je postavená na tenkom ľade. Danko ako druhý najvyšší ústavný činiteľ je celé dni v médiách, ma silnú mediálnu podporu v RTVS a TA3, má monológy alebo debaty s neškodnými súpermi a napriek tomu má rovnakú podporu v rámci štatistickej odchýlky ako Harabin. Danko pritom už viac robiť nevie ako robí. Nevie byť viac v RTVS ani na TA3, ak to nemá pôsobiť kontraproduktívne. Nemá kam už rásť, môže len padnúť.
Harabin naproti tomu má len dve veci, ktoré však Danko nemá a nikdy mať už nebude. Facebookové konto s 50 000 priaznivcami a stabilných voličov, ktorí sú imúnni voči negatívnym informáciám. Kým to prvé si prácne vytvoril Harabin sám, to druhé prácne vyrobila opozícia a média. Poľovačka na Harabina trvá bez hmatateľných výsledkov dlhé roky. Opozícia a sudcovská rada ho nedokázali vyzliecť z talára, ako sa zastrájali. Má doteraz čistý výpis aj odpis. Harabin vyhral všetky disciplinárne konania a na súde nevedel nikto priniesť ani nahrávku “prepisu” Sadikiho. Dosť na to, aby veľká časť voličstva získala na tento druh informácii imunitu a doplnila ho pocitom páchania krivdy voči nemu. „Keby som zabil v priamom prenose človeka na chodníku, ľudia už tomu neuveria“, zhodnotil svoju pozíciu v médiách nedávno Trump a je to takmer identické s Harabinom. Túto pozíciu však Danko nemá. Harabin na rozdiel od neho preto môže len rásť a nemá kde padnúť. Z tohto dôvodu je oveľa silnejším kandidátom ako Danko.
Tieto skutočnosti si uvedomuje aj Smer a najmä homo politicus Róbert Fico. Ten vie, že čas na prípadnú dohodu s Harabinom je len pred prvým kolom. V druhom kole, Harabin nemá dôvod sa už so Smerom baviť. Harabin sa nikdy nevzdialil priveľmi od Fica, aj keď sa veľmi vzdialil od Kaliňáka. To však dnes je jeho výhoda. Ísť do boja s uhladeným, ale v Košiciach pre veľa voličov skompromitovaným Rašim, nie je už hra so silnými kartami a môže sa Smeru ľahko vypomstiť. Ficovi totiž nejde o to mať kandidáta vo voľbách, ale mať otvorené dvere v prezidentskom paláci. To skôr dosiahne s Harabinom ako s Rašim.
Ešte to chvíľu potrvá, ale prirodzený politický trend je jasný. Finále ukazuje na Mikloška s Harabinom.
Tomáš Dominik
