Dať ľuďom stravné lístky v praxi znamená, že z jedla, ktoré im patrí, vydavatelia stravných lístkov si zoberú poplatok, pretože ľudia neplatia peniazmi, ale stravnými lístkami a predsa oni majú náklady s ich vydaním a s ich správou. Dnes tento papierik chce ľuďom dávať aj v podobe rekreačných poukážok. Ľudia by radšej mali nie papierik, ale peniaze a išli s rodinou rekreovať spolu. Nebudú môcť.
Stravné lístky sú asociálny, amorálny prvok v sociálnej politike štátu, pretože okrádajú ľudí na jedle, ktoré im patrí. Andrej Danko predstavil návrh na zavedenie rekreačných poukážok, s odôvodnením, že stravné lístky sa osvedčili.
Pre Andreja Danka je teda správne, že ľudia namiesto peňazí, dostávajú papierik a za tento papierik si kúpia menej, ako keby dostali peniaze a majú menší výber. Dá sa preto očakávať, že Andrej Danko bude chcieť moc tohto papierika len zväčšovať. Možno ho dostaneme na kúpu auta, kúpu chleba. Vždy, keď s papierikom kupujeme obed si uvedomme, že kupujeme menej, ako by sme si kúpili za peniaze. Ľuďom patria do rúk peniaze, nie poukážky. Peniaze a sloboda robiť s nimi robiť čo chcete, patrí k dôstojnosti človeka. Argumenty, že poukážky sú výhodné pre zamestnávateľa neobstoja v ničom. Štát by vedel aj finančnú hotovosť, ktorú by vyplácal zamestnancom, úplne rovnako daňovo zvýhodniť, keby chcel.
Okrádať ľudí na jedle patrilo do výsad iných režimov. Ak Andrej Danko naozaj verí, že poukážky sú dobrou cestou, teda že ľudia by nemali mať peniaze a slobodu sa rozhodovať, čo za ne kúpia, tak ich môžeme očakávať aj v iných oblastiach. Treba sa pripraviť, že dostaneme miesto peňazí poukážky na autá, benzín, pečivo. Všetky totalitné myslenia majú jedno spoločné. Chcú siahnuť na peniaze, ako znak slobody ľuďom.
