Zajtra budú plné slovenské námestia politikov, ktorí budú hovoriť pohrúženým hlasom o obetiach, hrdinoch a zradcoch. Politici, ktorí 28 rokov riadia túto krajinu tak zbabelo, že kým oni sa vozili na vládnych autách, vyvraždili sme vyše 400 000 nevinných detí. Báli sa ozvať, aby nestratili koaličný potenciál. Neozvali sa niektorí aj preto, lebo neveria, že život všetkých má rovnakú cenu. Aj počas fašizmu boli takí, ktorí sa neozvali, aby nestratili vplyv a tiež neverili, že život všetkých má rovnakú hodnotu. Tí statočnejší aspoň povedali, že ešte nie je vhodná chvíľa povstať. Dnes, vyhlasujete boj fašizmu, ktorý na Slovensku vyrastá na spôsobe akým riadite túto krajinu celú generáciu. Bojujete s fašizmom, ale komunizmus Vám nevadí, ak v deň okupácie sa ľudí pýta, či okupácia bola zlá alebo dobrá. Prečo by mal, keď nie je asi pre Vás život všetkých rovnaký, keď nemá rovnakú váhu, potom asi aj zločiny proti životu sú pre Vás odstupňované. Asi aj preto sa dá nevidieť podobnosť medzi popraviskom a interrupčnou klinikou. To druhé ste nazvali dokonca právom.
Všelijakí “národovci”, ktorí ministrov nevedia nájsť ani vo vlastnej strane, ale musia hľadať kreatúry po kaviarňach a mimo stranícky centrál, nám budú hovoriť, ako treba zabrániť fašizmu v tejto krajine. Samozrejme pod tým nerozumejú, že začnú túto krajinu spravovať morálne, že prestanú rozkrádať vzácne a obmedzené zdrojov tejto krajiny a tohto vymierajúceho národa. Miesto podpory rodinám, mu nakúpili stíhačky, aby sa nevedel ekonomicky nadýchnuť ďalších 20 rokov.
V slovenskom národe je kus idealizmu, ktorý sa prejavil už pri vzniku Slovenskej republiky, kedy sa naivne a v dobrej viere začali ľudia skladať na národný poklad. Zlaté retiazky, prstene, mince, kto čo mal a kto čo zdedil, bol ochotný dať na národný poklad. Rozkradli ho. Niet po ňom ani stopy. Nie vďaka politikom, ale napriek nim, tento národ prežíva. Prežíva vďaka Bohu, ale z Biblie vieme, že jeho trpezlivosť nie je nekonečná. Preto, keď budeme počúvať otrepané frázy Kisku, Danka a Pellegriniho dramatickými, pohnutými hlasmi a napísanými frázami hodnotiť dejiny, majme na pamäti, že máme pred sebou generáciu zbabelých politikov. Oni nemajú ani štipku odvahy, aby vedeli hovoriť o druhých čo mali a nemali robiť pri Hitlerovi a Stalinovi. Keby patriotizmus nevynášal, väčšina politikov by v politike nebola. Je čas pre generáciu politikov, ktorí milujú tento národ, sú pripravení sa za neho obetovať a znášať jarmo a nie prospech. Takto sa národ vie vrátiť k cyrilo-metodskému dedičstvu, na ktoré sa v ústave odvolávame.
