Koronakríza zmenila zažívané formy života vo veľa oblastiach a to vrátane toho náboženského. Na Slovensko priniesla koronakríza dva doposiaľ nepoznané javy. Hromadné zatvorenie kostolov a prijímanie Tela Kristovho na ruku.
S rodinou som dlhé roky žil v rôznych krajinách na Západe a v prostredí zavretých kostolov či prijímania na ruku sme žili roky. Vieme, aký je to pocit, keď ste v celom poloprázdnom kostole jediná mladá rodina s deťmi. Vedieť deťom vysvetliť prečo v kostole okrem pár starých ľudí nikto nie je, nie je jednoduché. Na Západe ľudia chodia na prijímanie, ale nie na spoveď. V jednej svetoznámej katedrále sa už dlhodobo miestny kňaz prihovára veriacim pred samotným prijímaním touto vetou: „Na Sväté prijímanie môžu pristúpiť tí, ktorí veria, že Kristus je prítomný v Eucharistii.“ Čisto vzaté, bez dodatku, že musíte byť v milosti posväcujúcej, znie to priam ako pozvánka pre celý kostol, aby išla na prijímanie a to sa aj deje. Svätokrádežné prijímanie Krista v stave smrteľného hriechu sa dnes na Západe stalo súčasťou náboženského života a mlčky sa to toleruje. Boj o veriacich vytlačil Magistérium na okraj. Cirkev už na Západe nevie urobiť viac ústupkov ako veriacim v snahe udržať si ich, podnikla. Ak napríklad cirkevný prikázaný sviatok pripadá na deň v pracovnom týždni, slávi sa až v nedeľu. Spomínam to len preto, že na toto všetko a oveľa viac som zvyknutý.
Ak veríme, že Kristus je prítomný v Eucharistii, ako to pán farár v mnou v minulosti navštevovanej katedrále každú nedeľu hovoril do mikrofónu, tak potom je potrebné povedať, že učenie Cirkvi hovorí, že Kristus je prítomný v každej jednej premenenej časti Eucharistie. Inak povedané, ak si dáte Krista na ruku a jazykom neprijmete všetky fragmenty Eucharistie, tak s veľkým predpokladom tieto fragmenty roznesiete nehodným spôsobom na rôzne miesta. Padnú na koberec, kde po nich stúpate, obtriete ich o lavicu, kde si na ne sadnete, alebo ich dáte do kapesníka, keď si utriete nos. Učenie Cirkvi hovorí, že v Eucharistii je Kristus prítomný svojím Telom, Dušou a Božstvom. Ak toto neveríte, nie ste katolík. Ak v to veríte tak viete, že na konci sveta Kristus nepríde vo väčšej sláve, len v inej podobe.
Aj preto sú pápeži a kňazi, ktorí si, po dotknutí sa Eucharistie počas premenenia, držia palec a ukazovák spolu, aby zadržali od padnutia akýkoľvek fragment Tela Kristovho.
Drahí priatelia, ak už aj na Slovensku máme možnosť prijímania na ruku, máte možnosť sa sami rozhodnúť, ktorú z možností prijímania využijete. Boh nám dal každému slobodu, aby sme prejavili k nemu svoj vzťah. Dal ju biskupom, kňazom, laikom. Dal ju národom, ale aj každému jednotlivo.
Myslím si, že to bol arcibiskup Fulton J. Sheen, ktorý potom, čo si všimol, že veriaci prestali prijímať Krista na kolenách, sa ich jedného dňa opýtal, že keby prišli k anglickému kráľovi na návštevu, či by sa mu poklonili. Všetci odpovedali, že áno, patrí sa to a je to zvyk. Vzápätí sa ich spýtal, prečo prestali prijímať Krista na kolenách, keď sú ochotní sa pokloniť pred človekom. Či si to Pán neba a zeme nezaslúži tiež?
Na obrázku k tomuto článku je znázornené, koľko fragmentov Tela Kristovo pri najšetrnejšom položení na ruku, na nej zostáva. Vedzte, že toto všetko padá nehodným spôsobom na zem, ak tieto fragmenty nie sú prijaté jazykom. Plne akceptujem rozhodnutie biskupov umožniť prijímať rukami a tak ako na Západe sa dobrovoľne rozhodujem prijať Krista ústami. Ak mi to nejaký kňaz neumožní, plne to budem akceptovať, pretože na Západe som si aj na také postoje zvykol. V takom prípade si nájdem kostol a kňaza, kde mi to umožnené bude.
Tomáš Taraba
