Legenda o sv. Cecílii patrí k najkrajším a najpôsobivejší príbehom predkresťanských mučeníkov. Cecília dokázala získať pre vieru mnohých pohanov, počnúc manželom. Aj smrteľne zranená myslela viac na druhých ako na seba. Tri prsty jej ruky aj po smrti poukazovali na trojjediného Boha, o ktorom svedčila svojím životom. Cecília, jedna z najznámejších svätíc ranej Cirkvi, pochádzala z bohatej kresťanskej rodiny. Narodila sa okolo roku 200 v Ríme. Nábožní rodičia ju vychovávali v duchu evanjelia a Cecília sa veľmi mladá tajne zasnúbila Bohu. O svojom sľube na verejnosti nikdy nehovorila. Veď už len príslušnosť ku kresťanskej viere bola veľkým rizikom.
Keď vyrástla na krásnu mladú ženu, rodičia jej vybrali bohatého ženícha, ktorý však pochádzal z pohanskej rodiny. Dievčina najprv nechcela súhlasiť s vydajom, lebo si chcela zachovať čistotu duše i tela, no keď v modlitbe zverila svoje trápenie Bohu, dostala vnuknutie, aby splnila vôľu rodičov. Zatiaľ čo na bohatej svadobnej hostine zneli tóny hudobných nástrojov, Cecília vo svojom srdci spievala Bohu – táto pasáž mučeníckych aktov, ktoré opisujú sväticín svadobný deň, bola príčinou toho, že sv, Cecílii prisúdili patronát nad hudobníkmi a výrobcami hudobných nástrojov.
Počas svadobnej noci sa Cecília zverila svojmu manželovi, že je zasvätená Bohu. Varovala ho, aby sa nepokúšal o jej čistotu, lebo ju stráži anjel. Valerián najskôr pochyboval o zdravom rozume svojej mladej ženy a podozrieval ju, že je zaľúbená do iného muža. No na jej radu zašiel za vtedajším pápežom Urbanom I. do katakomb. Pápež ho poučil o evanjeliových pravdách a pokrstil ho. Keď sa Valerián vrátil domov, našiel svoju ženu v modlitbách a pri nej zbadal anjela. Od tej chvíle uveril jej slovám a spolu venovali všetok čas pomoci prenasledovaným kresťanom. Ich príklad pritiahol ku kresťanskej viere aj Valeriánovho brata Tiburcia. Bratia s Cecíliou pochovávali telá mučeníkov, navštevovali siroty a vdovy, tešili zarmútených. Za túto činnosť sa čoskoro dostali pred súd a boli popravení. Keď sa to Cecília dozvedela, tiež sa začala pripravovať na smrť. Všetok majetok rozdala chudobným a s ešte väčším zápalom sa venovala evanjelizovaniu pohanov. Za to ju odsúdili na hroznú smrť.
Zaživa ju hodili do vriacej vody, tá jej však neublížila. Keď to kati videli, rozhodli sa ju rovnako ako jej manžela sťať:. Meč však ani na tretí raz nepreťal hrdlo mladej ženy, no ťažko ju zranil. Cecília žila ešte tri dni vo svojom dome. Po smrti ju pápež Urban I. pochoval v Kalixtových katakombách vedľa hrobov biskupov a na mieste jej domu v rímskom Zátiberí vyrástol chrám zasvätený jej pamiatke. Roku 822 jej telo našli a pápež Paschal I. ho vlastnoručne preniesol do Kostola sv. Cecílie k ostatkom jej manžela a švagra. Pri otvorení rakvy roku 1595 našli jej telo tak, ako bolo pochované. Tak ho zvečnil aj taliansky sochár Stefano Maderna.
Svätá Katarína Alexandrijská je mučenica, ktorá bola ako 18 ročná umučená rukami pohanského vládcu Maxentiusa. Cirkev ju zaraďuje medzi 14 svätých pomocníkov v núdzi, ktorých orodovanie u Boha sa uznáva ako osobitne účinné.
Svätá Katarína bola o 1100 rokov identifikovaná svätou Johankou z Arku ako jednou z tých, ktorá sa jej zjavila a radila jej, keď sa ako mladé dievča postavilo na čelo francúzskej armády katolíckeho kráľa v obrane Francúzska.
Podľa tradície, bola dcérou správcu egyptského najväčšieho mesta Alexandrie. Po zjavení Panny Márie s malým Ježišom, sa stala kresťankou. Celé detstvo venovala štúdiu, v ktorom vynikala. Chýry o jej vedecko filozofickej obhajobe kresťanstva sa dostali až k vtedajšiemu vládcovi Maxentiusovi, ktorý proti nej postavil 50 najlepších dobových filozofov. Tieto debaty nakoniec Katarína za prítomnosti ostatných vyhrala. Prítomní následne konvertovali na kresťanstvo, za čo ich Maxentius dal zavraždiť.
Zajal samotnú sv. Katarínu a uväznil ju. Po dlhom mučení, kedy jej telo bolo posiate ranami, ju dal zavraždiť. Počas väzenia ju navštívilo viac ako 200 ľudí, vrátane manželky vládcu Maxentiusa. Všetci sa po stretnutí s ňou obrátili na kresťanstvo, za čo každého čakala smrť. Keď Maxentius precitol, ponúkol sv. Katarína milosť za podmienky, že sa za neho vydá. Tá to odmietla s odôvodnením, že jej ženíchom je Kristus. Následne bola odsúdená na smrť na lámacom kolese, ktoré sa však rozpadlo vo chvíli, ako sa k nemu priblížila. Následne bola sťatá. Telo svätej Kataríny bolo nájdené mníchmi okolo roku 850 v blízkosti Hory Sinaj. Olej, ktorý z neho vychádzalo spôsobilo množstvo zázrakov a veľmi prispelo k rozvoji úcty k sv. Kataríny Alexandrijskej v stredoveku.
Na Slovensku sa v týchto dňoch slávi 400 výročie postavenia kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach- Postavili ho 21. decembra 1618 na podnet grófa Krištofa Erdodiho s manželkou Barborou Turzovou.