Čo majú Galileo, Mozart, Descarte, Cervantes a svätá Terézia z Lisieux spoločné? Všetci cestovali stovky kilometrov, aby vstúpili do domu Panny Márie, ktorý sa nachádza v bazilike v malom talianskom mestečku Loreto.
Katolícki pútnici od 14. storočia prúdia ako pútnici do domu, o ktorom sa traduje, že sa v ňom narodila, bola vychovávaná a v ktorom bola sv. Anjelom Gabrielom pozdravená Panna Mária.
Inými slovami, má ísť o ten istý dom, v ktorom sa Slovo Telom stalo, teda udial sa akt Zvestovania, na ktorý celé ľudstvo čakalo a ktoré zmenilo dejiny spásy človeka.
Traduje sa, že práve tento dom bol z Palestíny zázrakom anjelmi prenesený do Talianska. Bláznovstvo, priam povera pre moderného človeka má však historicky dokázateľný aspekt.
Tradícia hovorí, že Svätý dom sa v Lorete zjavil 10. decembra 1294 po tom, čo krížiaci prehrali boje v Palestíne a hrozilo zo strany moslimov zničenie domu, ako symbol kresťanstva v krajine.
V roku 1900 pápežov lekár Lapponi objavil vo vatikánskych archívoch dokument, podľa ktorého bohatá rodina z Byzancie s priezviskom Angeli (anjeli), uchránila dôležité predmety z “Domu našej Panny” pred moslimskou inváziou a preniesli ich do Európy, kde z nich vystavali svätyňu.
Pri analýze ďalších dobových dokumentov sa zistilo, že v roku 1294 boli “sväté kamene” odobraté z “Domu Našej Panny, Matky Boha” a následne boli dané do vena Ithamar Angeli, ktorá sa vydávala za syna kráľa Karola II Neapolského.
Tamojšia tradícia v Taliansku bola, že rodina, ktorá bola zodpovedná za výstavbu určitého domu, do základov domu dávala mincu s odkazom na svoju rodinu. V základoch domu v Lorete sa rovnako našla minca rodiny Angeli, čo dokazuje, že po prenesení “svätých kameňov” z Palestíny, prišlo k ich zakomponovaniu do výstavby svätyne v Lorete.
Vykopávky v Nazarete a v Lorete objavili prítomnosť podobných materiálov na oboch miestach. Kamene, ktoré boli použité v múroch vo svätyni v Lorete sa vyznačujú rovnakou technikou opracovania, aká sa používala v danej dobe v Palestíne. Dokonca na kameni je rovnaký nadpis, aký sa našiel v Grotto v Nazarete, “Ježiš Kristus, Boží Syn.”
Archeológovia rovnako potvrdili, že v treťom storočí ranní kresťania premenili dom Panny Márie na miesto uctievania, keď bola na mieste vystavaná synagóga, ktorá sa stala kostolom.
Svätý dom v Lorete navštívilo veľa svätých. Svätý Frantíšek Saleský, svätý Ľudovít z Montfortu, svätý Borromeo, patrili iba k niektorým. Svätý Ján Pavol II nazval Svätý dom z Loreta “poprednou svätyňu venovanou Panne Márii.”
Víťazstvo európskych vojsk nad Turkami pri Lepante bolo pápežom Piom V pripísané Panne z Loreta. Keď sa Krištof Kolombus ocitol uprostred búrky na mori, prosil o orodovanie Madonny z Loreta a po záchrane poslal do Loreta moreplavca, aby v mene celej posádky Panne Márii poďakoval za záchranu.
Kráľovná Kristína Švédska, ponúkla svoju kráľovskú korunu Panne Márii z Loreta potom, čo konvertovala z protestantizmu na katolícku vieru.
13. februára 1797 Napoleón vyraboval svätyňu, vykradol z nej vzácne drahokamy, ktorými bohaté rodiny ozdobili svätyňu, ale samotný dom nechal nedotknutý.
Vo svojej homílii v roku 1995 svätý pápež Ján Pavol II v kázni nazval Svätý dom z Loreta “svätyňou, s ktorou je Cirkev v Taliansku spojená prozreteľnosťou.”
Tomáš Taraba
