Emeritný pápež Benedikt XVI. po mesiacoch mlčania sa prihlásil o slovo. Podnetom bola vrcholiaca kríza v radoch kléru Katolíckej cirkvi, ktorá bola prítomná už počas pontifikátu Benedikta XVI.
Emeritný pápež sa zameral vo svojom písomnom prehlásení predovšetkým na príčiny a pôvod uvoľnenej sexuálnej morálky, ktorá sa týka celej spoločnosti. Osobitne dnes sú podľa emeritného pápeža hriechy kléru využívané na útok proti Bohu prostredníctvom útoku na jeho Cirkev. „Obvinenie voči Bohu sa dnes zameriava v prvom rade na diskreditáciu jeho Svätej Cirkvi v jej celistvosti s cieľom, aby nás tak vzdialilo od nej,” uvádza Benedikt XVI.
Vo svojom stanovisku emeritný pápež ďalej rozoberá tri kľúčové oblasti.
1. Sexuálna revolúcia
V tejto časti pápež hovorí o etablovaní sa nových noriem v sexuálnej morálke, ktorá v rokoch 1960 – 1980 sa postavila na nových základoch popierajúcich tie predošlé. Katolícka cirkev po tejto sexuálnej revolúcii sa stala takmer bezbrannou, čo je dôsledkom zrútenia sa katolíckej morálnej náuky. Podľa Benedikta XVI. sa za dovolené a vhodné prejavy sexuality začali vyhlasovať aj tie javy, ktoré Cirkev definuje ako hriech. Ako príklad uvádza pedofíliu. “V roku 1968 bola pedofília diagnostikovaná ako dovolená a vhodná,” uvádza Benedikt XVI.
2. Príprava na kňazstvo
V druhej časti svojej úvahy emeritný pápež poukazuje na úpadok kňazstva, ktorý prebieha súbežne so sexuálnou revolúciou a zrútením sa morálneho učenia Cirkvi od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
„Vo viacerých seminároch sa usadili homosexuálne skupiny, ktoré boli viac či menej otvorene prítomné a vo veľkej miere zmenili atmosféru seminárov. Atmosféra v seminároch prestala byť vhodná pre prípravu na kňazstvo“ uvádza sa v prehlásení.
Podľa Benedikta XVI. v mnohých prostrediach Cirkvi sa zle začal chápať odkaz Druhého Vatikánskeho koncilu a začal sa zamieňať za nepriateľstvo voči existujúcej tradícii, s požiadavkou na radikálne otvorenie sa svetu. V Cirkvi začalo podľa emeritného pápeža prenasledovanie kňazov, ktorí chceli byť verní tradícii a pravému učeniu Cirkvi. Príkladom prenasledovania boli kňazi, ktorí čítali aj knihy kardinála Ratzingera. „V mnohých seminároch študenti, ktorých našli čítať moje knihy, boli považovaní za nevhodných pre kňazstvo. Moje knihy boli ukrývané ako zlá literatúra a museli sa čítať tajne,” uvádza emeritný pápež.
Benedikt XVI. pozoroval, že otázky pedofílie začali byť akútne v druhej polovici 80. rokoch a aj preto sa za pontifikátu Jána Pavla II. snažili ustanoviť prvé formy ochrany maloletých. To viedlo k tomu, že kardinál Joseph Ratzinger, ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, so súhlasom Jána Pavla II. prevzal kompetencie riešenia týchto prípadov, vrátane možnosti udeľovania trestov za zneužívanie.
Ako ďalej? V tretej časti sa emeritný pápež zamýšľa nad otázkou, čo viac sa v tejto situácii dá robiť, ako sa dá posunúť správnym smerom. Tí, ktorí si myslia, že sa má založiť akoby nová Cirkev sú týmto experimentom odkázaní na neúspech. „Tento experiment sa už udial a už aj skrachoval,” dodáva Benedikt XVI.
Dôvodom, prečo pedofília alebo iná sexuálna amorálnosť dosiahla týchto rozmerov je podľa emeritného pápeža to, že existuje v spoločnosti absencia Boha. „Západná spoločnosť je spoločnosťou, v ktorej Boh vo verejnej sfére chýba a táto spoločnosť si myslí, že už jej Boh nemá čo dnes povedať. »
Ešte nedávno bola podľa emeritného pápeža pedofília prezentovaná ako úplne správna, aj keď meradlom Boha a učenia Cirkvi bol pravý opak. Cirkev sa dostala svojimi normami mimo prijateľný rámec spoločnosti. A až teraz, kedy vidíme, čo pedofília pácha na deťoch a mladistvých, sa dostávame do rozčarovania.
Benedikt XVI. uvádza, že je to vinou aj kresťanov a kňazov, ktorí prestali rozprávať o Bohu. „My kresťania a kňazi preferujeme nehovoriť o Bohu, pretože sa nám zdá, že takáto reč nie je praktická.” Lenže ak Boh nie je v normách spoločnosti prítomný, stráca sa aj rozdiel medzi tým, čo je dobré a čo je zlé. Na záver Benedikt XVI. uviedol, že Cirkev je na obraz ľudí a nemáme dnes inú Cirkev. Preto obnova Cirkvi súvisí s obnovou veriacich a spoločnosti. „Vyžaduje sa obnova viery v realitu Ježiša Krista, ktorý nám bol daný vo sviatostiach,” uzatvára Benedikt XVI.
Ak svet vníma Cirkev iba za istý druh politického aparátu, je potrebné podľa Benedikta XVI sa postaviť proti týmto klamstvám a polopravdám, ktoré “pochádzajú od diabla a celou pravdou prehlásiť: áno v Cirkvi je aj hriech a zlo. Ale dnes je tu aj svätá Cirkev, ktorá je nezničiteľná,” píše Benedikt XVI.
Emeritný pápež na záver svojej úvahy ďakuje pápežovi Františkovi „za všetko to, čo robí, aby nám opäť a opäť, každý deň, ukázal Božie svetlo, ktoré sa nestratilo. Ďakujem Svätý Otče!“
