Bol som na Národnom pochode za život a videl som preplnené priestory Incheby, videl som preplnené Námestie slobody i preplnené ulice ľudí hlasiacich ku kultúre života… Nevidel som tam spotvorené tváre, vyhasnuté oči, rozlične sfarbené vlasy a ani ťažkoodencov, ktorí by mali robiť poriadok s tak obrovskou masou…
Priestory, ktoré nám ponúklo mesto Bratislava sa zaplnili mladými rodinami a ľuďmi, ktorým kultúra života nie je ľahostajná. Naozaj videl som tam kultúrnych ľudí, ktorí sa modlili a nie prekrikovali, ktorí boli schopní počúvať a rozmýšľať bez toho, aby si”pomáhali” marihuanou, či nejakou fľašou. Bol to naozaj pekný pohľad a tiež radostné vedomie, že medzi takýchto ľudí môžeme patriť a s nimi zdieľať rovnaké názory na život. Stretol som tam mnohých veriacich z našich farnosti, zvítal sa s mnohými blízkymi rodinami a tešil sa z radosti všetkých.
Ale videl som aj nejaké smutné tváre s provokujucími plagátikmi a heslami typu – žiadate právo na život od počatia a čo naše právo… Zbadal som aj fotografov, ktorí by radi nafotiť nejakú “pikošku” ako sa “plížiac” dostávali k hlavnému pódiu a pripomenulo mi to časy, kedy v kúte kostolov stáli “sliediči” s diktafónom vo vrecku, čakajúc na kázeň, ktorá by sa politický dala napadnúť. Vtedy sa tento typ ľudí považoval za štb-áckych “asociálov”, no dnes sú to celkom, celkom tolerovaní ľudia, veď je demokracia.
Koniec koncov títo ľudia majú svoj život a kresťania si svojim zodpovedným prístupom musia obhájiť svoj štýl života. Len je potrebné vnímať dobu v ktorej žijeme a hlásiť sa k tomu, čomu veríme. Ďakujem všetkým tým, ktorí neľutovali svoj čas a námahu a prišli sa spoločne modliť do Incheby, ale aj pustili sa spoločnou cestou na Národnom pochode za život. Bola to nádherná nedeľa a treba si ju uchovať v srdci, no netreba si ju dať pokaziť ničím a nikým, lež v spomienkach na ňu budovať kultúru života u nás s mocnou podporou našej Nebeskej Matky.
