Od roku 1886 až do liturgickej revolúcie v roku 1960 bolo všeobecným zvykom v Katolíckej cirkvi, že sa každá svätá omša skončila modlitbou k sv. Archanjelovi Michalovi. Táto modlitba vznikla v roku 1886 potom, čo pápež Lev XIII mal pri oltári po slávení Svätej omše démonické videnie, kedy počul rozhovor medzi Luciferom a Bohom. Lucifer Bohu hovoril, že potrebuje 100 rokov, aby zničil Katolícku cirkev.
Bezprostredne po tomto úkaze Lev XIII zostavil modlitbu k sv. Archanjelovi Michalovi, ako veliteľovi Božích vojsk, ktorý v nebi už raz Lucifera porazil. V prítomnosti pápeža sa nachádzali aj iní kardináli, ktorí dosvedčili, že videli náhlu zmenu v tvári a celkovej kondícii pápeža počas zjavenia. Rozhovor mal navodzovať podobný dialóg, ako je v prípade spravodlivého Jóba, kedy Boh dovolil diablovi preskúšať vieru človeka, ktorý sa proti nemu nikdy neprevinil. Cirkev a veriaci ľud, má byť rovnako preskúšaná vo svojej vernosti Bohu.
Modlitba k sv. Archanjelovi Michalovi sa stala aj dôležitou modlitbou pre osobný exorcizmus na zvolávanie pomoci pri útoku Zlého.
V kontexte vážnej krízy v Cirkvi americkí biskupi individuálne a spontánne sa pridávajú k praxi odriekania modlitby kňazmi, za ochranu Matky cirkvi a nariaďujú to vykonávať vo všetkých kostoloch na konci každej omše. Arcibiskup Sample z Portlandu nazval krízu v Cirkvi „morálnou a duchovnou, navyše sprevádzanú krízou viery.“ Na víťazstvo je potrebné, aby veriaci prehĺbili svoj zápal „modlitbou, obetou a pokáním.“
Modlitba k sv. Archanjelovi Michalovi je v dvoch formách: dlhšej a v skrátenej verzii. Skrátená verzia modlitby je uverejnená tu.
