V prvú aprílovú sobotu 6. 4. 2019 sa vo Zvolene konala posledná rozlúčka so zosnulým P. Akvinasom Jurajom Gaburom OP, ktorý zomrel 29. marca 2019 v Konvente bl. Imeldy sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej.
Vo Zvolene, kam sa presťahoval ako 94-ročný, prežil otec Akvinas posledné aktívne roky svojho života. Konvent sv. Dominika na sídlisku Západ – Tepličky bol jeho poslednou rehoľnou asignáciou.
Príklad jeho nezlomného autentického kňazského života a vytrvalej modlitby sa pre mnohých Zvolenčanov stal veľkým povzbudením. Všetci si ho obľúbili, zvlášť deti, ktoré tak rád s úsmevom požehnával. Kým len mohol, spovedával, mával pravidelné katechézy o duchovnom živote, vyučoval bratov novicov, koncelebroval na konventných sv. omšiach, nevynechával žiadny bod kláštorného programu.
Do formačnej komunity prevažne mladých bratov vnášal skúsenú múdrosť a svedectvo viery, preskúšanej a upevnenej súžením odsúdenia na doživotie, väznenia a prenasledovania. Celé hodiny presedel v klauzúrnej kaplnke, kde často aj zaspal v Otcovom náručí ako jeho obľúbená sv. Terézia z Lisieux.
Vo Zvolene v roku 2015 oslávil aj svoju storočnicu a premenil ju na oslavu Pána, ktorému patrí vďaka za všetko a do ktorého vôle sa nemáme báť celkom odovzdať. Jeho vzácnym hosťom popri stovkách vďačných gratulantov bol vtedy jeho priateľ a spolubrat Dominik kardinál Duka, pražský arcibiskup, ktorý o ňom v homílii povedal, že „statočnosť spojená s pokorou, to je opravdivý obraz duchovnej postavy a to je otec Akvinas.“
Uplynuli vyše štyri roky a kardinál Duka pricestoval do Zvolena opäť, aby tu predsedal zádušnej svätej omši za otca Akvinasa v Kostole sv. Dominika vo Zvolene na sídlisku Západ – Tepličky pri príležitosti jeho pohrebu.
V homílii vyzdvihol Akvinasovu vernú účasť na Kristovom kňazstve, a to aj v podmienkach väznice, kde za každú kňazskú službu „platil znášaním trestu tzv. korekcie – väzením vo väzení.“ V závere príhovoru povedal: „Drahý otec Akvinas, Pán Boh zaplať za Tvoj príklad a za všetko, čo si urobil. Ty si nikdy netúžil po kariére, ty si bol vždy kňazom Ježiša Krista. Deo gratias!“
Samotné pohrebné obrady na začiatku a na konci svätej omše, ako ja na zvolenskom cintoríne, viedol Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup, ktorý pochádza z farnosti Bratislava – Kalvária, kde otec Akvinas pôsobil a bol aj jeho primičným kazateľom. S pátrom Akvinasom sa prišli rozlúčiť aj Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup a Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup. Banskobystrickú diecézu zastupoval generálny vikár Mons. Branislav Koppal a Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku reprezentoval jej predseda P. Václav Hypius CSsR.
Všetkých v úvode privítal P. Damián Mačura OP, provinciál Slovenskej provincie Rehole dominikánov. Brat Damián pripomenul slová sv. Dominika bratom, keď zomieral: „Neplačte, lebo kam idem, tam vám budem užitočnejší, než som bol tu na zemi“ a vyjadril presvedčenie, že tieto slová sa dajú vložiť aj do úst otca Akvinasa, v ktorom sme získali veľkého zástancu – „otec Akvinas prešiel z jednej služby do služby novej. … Je prirodzené, že cítime smútok, keď sa lúčime s otcom Akvinasom, ale nech nás dnes prežiari aj hlboká kresťanská radosť, radosť z jedného naplneného života, lebo my dnes odprevádzame k Bohu niekoho, kto zomrel v povesti svätosti.“
Prítomní boli aj P. Lukáš Fošum OP, provinciál Českej provincie a P. František Olbert OFM, provinciálny minister Rehole františkánov na Slovensku. Pri sv. omši koncelebrovali a pohrebu sa zúčastnili desiatky rehoľných i diecéznych kňazov a s otcom Akvinasom sa prišli rozlúčiť stovky vďačných veriacich z celého Slovenska. Pohrebná svätá omša v priamom prenose TV LUX bola skutočnou slávnosťou, ako pripomenul otec kardinál Dominik – rozlúčili sme sa s „charakterným kňazom … človekom jemného ducha, ktorý bol zároveň ako skala, lebo bol človekom Boha.“
Brat Akvinas bol pochovaný ku svojim spolubratom na cintoríne vo Zvolene (časť Zlatý potok). Otec slovenskej dominikánskej rodiny a „slovenský sv. Dominik“ – ako ho nazval P. Ambróz Svatoš OP, provinciál Českej dominikánskej provincie v rokoch 1948–1986 – tak spočinul v srdci Slovenska.
