Nakoľko biskup je ľuďmi často “chápaný” ako cirkev, okolo ktorej sa dnes vedú veľké dišputy, chcem reagovať na mnohé mediálne zásahy do cirkvi cez rozličné kauzy. Pretože aj mne sa ohlásila televízia s tým, že chcú natočiť pri príležitosti mojich jubileí dokument Návraty a stretnutia a to s veriacimi medzi ktorými som kedysi pôsobil. Namiesto veriacich však prišiel len jeden kameraman s jednou pani, ktorá si založila rodinu v Anglicku a v závere neformálneho rozhovoru mi zrazu povedala – a vy ste ma obťažovali. To nemyslíš vážne – odpovedal som prekvapene, lebo sme sa bavili na celkom bežné témy o ich rodine. Potom mi ukazovala obrázok z časopisu Slovo, kde na kolenách mi sedí dievčatko nášho kňaza s tým, že mi zdôrazňovala – takto som kedysi sedávala aj ja. Potom mi hovorila o tom, ako som ju hladkal, pritúlil, či pobozkal. Bolo mi jej ĺuto, lebo dieťa pobozkať, pritúliť, či objať je čosi normálne a ľudia to bežne robia stále, samozrejme pokiaľ nemajú postranné úmysly. To som potom však musel vysvetľovať až vyšetrovateľovi PZ, nakoľko spomínaná pani aj po spokojnej rozlúčke na Eparchiálnom úrade postúpila vec polícií. Je zrejmé, že k tejto jej iniciatíve sa “ktosi” veľmi ochotne mediálne pridal aj napriek negatívnym zisteniam polície. Preto mi zostáva len veriť, že ľudia nezájdu až tak ďaleko, že prijmú každú zlú správu aj bez riadného vyšetrenia objektívnych skutočností, pre ktoré sú v právnom štáte vytvorené orgány činné v trestnom konaní. A z druhej strany veľmi dobre viem, že vysvetľovať to tým ĺuďom, ktorí majú svoje predsudky voči všetkým biskupom a kňazom je zbytočné no tí, ktorí ma poznajú vytvoria si vlastnú mienku. Pre mňa zostáva naďalej len poslanie a to v akejkoľvek pozícií: “Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod…”/2Tim 4,2/, aj keď z toho môžu vzniknúť rozličné problémy pre samotného hlásateĺa evanjelia.
+Milan
