“Nemám za sebou žiadnu politickú stranu. Svoju slobodu a nezávislosť si cením viac ako pozíciu primátora, o ktorú sa usilujem. Preto som sa rozhodol nemať žiadne billboardy. Tie spolu s mainstreamovými médiami patria najväčším developerom, ktorí na Slovensku pôsobia. Do debát ma tieto média nepozývajú, pretože som vraj „nerelevantný“ kandidát, hoci Bratislavu som preslávil doma i v zahraničí svojím podujatím – Korunovačné slávnosti – viac ako všetci ostatní „relevantní“ kandidáti. Som vyštudovaný teológ, pracovnou náplňou podnikateľ v cestovnom ruchu, angažovaním občiansky aktivista, ktorému nie je ľahostajné, ako sa Bratislava rozvíja.” Miroslav Vetrík.
Svetlo Sveta: 16 rokov organizujete Korunovačné slávnosti v Bratislave, ktoré ľudia poznajú. Vás veľmi nie. Teraz sta sa rozhodli kandidovať na primátora Bratislavy. Prečo ten posun?
Miroslav Vetrík: V minulom roku mi súčasné vedenie mesta chcelo korunovácie ukradnúť, miesto toho, aby si plnili svoje povinnosti. To bolo spúšťacím mechanizmom mojej kandidatúry. Mám rád naše hlavné mesto, jeho slávnu históriu. Veľa problémov v Bratislave vyplýva z toho, že jej obyvatelia nemajú vzťah k svojmu mestu. Väčšina sa tu nenarodila a len sa sem presťahovala za prácou. Preto organizujem Korunovačné slávnosti, aby sa cez priblíženie slávnej korunovačnej histórie posilnil vzťah obyvateľov k svojmu mestu, v ktorom žijú. Som človekom, ktorý radšej koná ako kritizuje, ktorému ide o vec, nie o osobnú prestíž. Preto má mnohí nepoznajú, hoci takmer všetci poznajú Korunovačné slávnosti. Nemám žiadne osobné ambície, chcem jednoducho Bratislavčanom zjednodušiť a uľahčiť život. Úloha primátora je služba predovšetkým tým, ktorí sa rozhodli v našom meste žiť – a majú tu trvalý pobyt. Je potrebné mať reálne očakávania a nesľubovať lacné marketingové vzdušné zámky. Bratislava nebude ani Viedeň, ani Helsinki, ani Štokholm. Chcem, aby Bratislava bola sama sebou. Má iný rozmer, charakter, identitu i limity, ktoré treba priznať a pracovať s nimi, aby sa tu ľuďom dobre žilo.
Aký nový prístup ponúkate pre Bratislavčanov?
Politika sa stáva marketingom s cieľom ohúriť, predstaviť nejakú rozprávku a zabúda sa na to najzákladnejšie. Na prvom mieste je potrebné poctivo pracovať a plniť si svedomite svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona. Zdá sa to v dnešnej atmosfére, ako niečo bezvýznamné, ale ak toto chýba, trpia Bratislavčania a znášajú škody a rôzne následky.
Myslíte si, že toto chýba vedeniu mesta?
Najlepšie je vysvetliť si veci na konkrétnych, overiteľných príkladoch. 20 rokov vieme, kedy skončí zmluva o verejnom osvetlení. Ako je možné, že vedenie mesta nevie vybrať nového poskytovateľa verejného osvetlenia, pričom je to služba, ktorá v meste patrí medzi najzakladanejšie? Zdá sa, že vedenie mesta je tým akoby zaskočené. Nevie alebo nechce? Súčasný primátor sa chválil, že pracoval v zahraničí ako právnik a stal sa spoločníkom v jednej z najvýznamnejších advokátskych kancelárií v Nemecku. Nevie vysúťažiť? Ak je toto pravda, potom je klamár, lebo pre dobrého právnika by to nemal byť problém. Druhá možnosť je, že nechce vysúťažiť. Potom je zlodej, lebo sleduje cudzie záujmy a nekoná v prospech mesta. Za porušenie zákona, že vedenie mesta neoprávnene predĺžilo zmluvu so Siemensom, dostalo mesto od úradu pre verejné obstarávanie pokutu vo výške 147.000 EUR. Táto pokuta by sa mala zosobniť.
Čo je v meste ešte veľký problém a pritom sa o tom veľa nerozpráva?
Reštituované domy. Mesto nepostavilo ani jeden byt pre ľudí žijúcich v reštituovaných domoch. Vláda pritom vyčlenila 70 mil. EUR na ich postavenie ešte v roku 2011. A teraz my, daňoví poplatníci Bratislavčania, musíme dorovnávať komerčné nájomne od minulého roku, ktoré nás ročne stojí približne 3 mil. EUR. Čo všetko by sme mohli urobiť za 3 mil. EUR pre naše mesto? Na konci tohto roku to už bude 6 mil. EUR a na budúci rok, ak sa nič nepostaví, 9 mil. EUR. To sú obrovské peniaze, ktoré Bratislavčania na chodníku nenájdu.
Čo Vám dala skúsenosť pri organizovaní Korunovačných slávností a viete to dnes využiť pri riadení mesta?
Organizovať na dobrovoľníckej báze 16 rokov tak veľké podujatie nie je málo. Keď niečo tak dlho organizujete, tak to svedčí, že viete systémovo myslieť, že viete spolupracovať, viete motivovať ľudí, viete ekonomicky a hodnotovo myslieť, hlavne keď každý rok začínate z nuly a nemáte nič isté. Vďaka tomuto podujatiu som spoznal veľmi veľa kvalitných ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť. A napokon, prehĺbilo mi to poznanie histórie Bratislavy, čo by som povedal, že pre primátora by to mala byť bezpodmienečná podmienka.
Prečo by to mala byť bezpodmienečná podmienka?
Keď staviate dom, najprv postavíte základy. Ak chcete rozvíjať mesto, musíte poznať jeho históriu, ktorá je hlavná zložka jeho identity. Bratislava si svoju identitu stále hľadá a je úlohou primátora nielen riešiť dopravu, koordinovať a usmerňovať stavebný rozvoj, ale oživiť špecifického ducha mesta. Na svete je veľa miest, ktoré sú síce moderné, ale pre život nudné. Bratislava má potenciál mať vlastný špecifický príbeh a atmosféru.
Ktoré historické obdobie Bratislavu najviac ovplyvnilo?
Bratislava je križovatkou veľkých pohybov skupín obyvateľstva a každé toto mesto ovplyvnilo. Veľkomoravské obdobie, kedy tu žili Slovania, upadlo rýchlo do zabudnutia. Dlhé stáročia bola Bratislava – Pressburg nemeckým mestom. Slovanský živel zachraňovali od 16. storočia Chorváti, ktorí sem prichádzali ako utečenci pred Osmanskou inváziou z južného Uhorska. Maďari sem smerovali, keď sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska a sídlom uhorského snemu. Vďaka pôsobeniu katolíckeho generálneho seminára na bratislavskom hrade tu začalo pôsobiť Slovenské učené tovarišstvo pod vedením Antona Bernoláka a neskoršie na evanjelickom lýceu slovenskí národovci okolo Ľudovíta Štúra. Početná židovská skupina sa po rakúsko-maďarskom vyrovnaní hlásila k Maďarom a po skončení prvej sv. vojny to boli práve Židia, ktorí sa dovolávali pripojenia Bratislavy k Maďarsku. Miesto toho Bratislava bola pripojená k Československu a začali sem prichádzať stovky Čechov. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny by sa bratislavskí Nemci najradšej pripojili k Nemecku. Bratislava sa stala nakoniec hlavným mestom okyptenej prvej Slovenskej republiky. Deportáciami Židov, vysídlením Nemcov a čiastočne výmenou maďarského obyvateľstva za Slovákov sa Bratislava stala mestom, kde dominujú Slováci, ktorí do mesta vo veľkom počte z celého Slovenska prichádzali. V roku 1993 sa stala znovu hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky. Pri takýchto turbulentných zmenách je náročné nájsť primeranú identitu, ktorá bude spájať a nie rozdeľovať, ktorá bude mesto dvíhať a nie vnútorne rozkladať.
V čom teda vidíte identitu Bratislavy ako mesta?
Korunovačná história a tradícia robí z Bratislavy jedinečné mesto a nedávalo by zmysel toto ignorovať a niečo iné vymýšľať. Dokonca ani susedná Viedeň nebola korunovačným mestom. Keď sa chceli rakúski arcivojvodovia stať kráľmi, museli prísť do Bratislavy. Dobre spravované mesto je ako kráľovské mesto. Svojmu občanovi slúži ako kráľovi a taktiež obyvatelia mesta sa k svojmu mestu majú správať zodpovedne, teda tak, ako sa mal k nemu správať kráľ.
Nečakať, čo mesto pre mňa urobí, ale čo môžem pre mesto urobiť ja. Pretože aktívna angažovanosť v prospech druhého rozvíja aj samotného angažujúceho sa. Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Angažovanosťou a dávaním sa posilňuje vzťah k mestu.
Ako nezávislý kandidát ste si zbierali podpisy osobne. Nevyužívali ste brigádnikov, agentúru. Prečo?
Stretnutia s občanmi sú veľmi dôležité. Je veľmi potrebné vedieť, čo ľudí najviac trápi. Takto sa so svojimi poddanými stretával aj cisár Jozef II. – najstarší syn Márie Terézie. Samozrejme inkognito. Spoznával skutočné problémy a potreby ľudí a potom ich svojimi dekrétmi riešil. Primátor je služobník. Ako môžete slúžiť, keď Váš postoj k mestu je založený na odporúčaniach marketingovej agentúry v štýle, toto je dobré povedať?
Čo podľa Vás najviac trápi ľudí?
Zo stretnutí s občanmi som sa dozvedel, že je to doprava. Ľudia strácajú veľa času v dopravných zápchach a nemajú kde zaparkovať, keď prichádzajú z práce domov.
Problém dopravy je v Bratislave dlhodobo zanedbaný. Naposledy vážnejšie zmeny v doprave sa podarili jedine Andrejovi Ďurkovskému. Za jeho vedenia sa vybudovala v meste diaľnica, postavil sa nový most Apollo a tunel Sitina. Ostatní primátori sa realizovali už len okolo Starého Mosta: Pán Ftáčnik ho zbúral a pán Nesrovnal ho dokončil. Nové asfaltovanie je len kozmetická úprava.
Ako by ste teda riešili zúfalú dopravnú situáciu v Bratislave?
Na prvom mieste je potrebné ekonomicky motivovať ľudí, aby viac využívali MHD a nechali autá doma. MHD však musí spĺňať potrebné kritéria: pružnosť, dostupnosť a patričný komfort. Potrebné je vybudovať bezpečné cyklotrasy, záchytné parkoviská, sfunkčniť integrovanú dopravu. Pokračovať v budovaní električkových tratí: prioritne do Petržalky – Janíkov Dvor. To je termínovo viazané do konca roku 2024. Dva roky terajšie vedenie mesta nezaznamenalo žiaden posun.
Uvažovanie o budovaní ostatných trás smerom na Vajnory, do Devínskej Novej Vsi považujem za predvolebnú manipuláciu. „Nik Vám nedá toľko, čo Vám ja viem sľúbiť.“
Električkový okruh okolo mrakodrapovej časti, ktorá sa momentálne buduje, bude závisieť od rokovaní aj s oligarchami, ktorí túto štvrť budujú. Nových 120.000 ľudí dopravne mesto za súčasnej situácie nezvládne.
V predvolebných sľuboch pred štyrmi rokmi terajší primátor tvrdil, že najprv bude vyžadovať vybudovanie infraštruktúry a až potom sa bude stavať. Mrakodrapová štvrť ho usvedčuje zo zlyhania. Najprv sa budujú mrakodrapy a teraz, keď už stoja sa ma riešiť doprava? Môže sa stať, že horúci zemiak ohľadne dopravy v tejto časti ostane ako čierny peter v rukách mesta.
Dá sa s týmto niečo urobiť?
Potrebujeme dobrú legislatívu, ktorá je samozrejmosťou ako v susednej Viedni. Napríklad, keď tam stavali novú železničnú stanicu vo Viedni, tak mesto pripravilo projekt, vybudovalo inžinierske siete, na stavebné práce vyhlásilo výberové konanie. Pozemky sa vôbec nepredávali. Víťaz tendra musel vopred zložiť 20% zálohu. Ak by nepostupoval v súlade s projektovou dokumentáciou, jeho záloha by prepadla. Použila by sa na opravy v súlade s dokumentáciou a potom by mesto znovu vypísalo novú nový stavebný tender. Podobná legislatíva tu absentuje.
A čo nová železničná stanica?
Apelovať na vládu SR, aby riešila situáciu ohľadne novej železničnej stanice, ktorá patrí štátu. Dotácia vlády 2,7 mil. EUR na stanicu je výsmechom. Nová viedenská železnica stála 1070 mil. EUR. Viedeň je trikrát väčšia ako Bratislava. Proporčne by vláda SR mala dať 300 mil. EUR na novú trikrát menšiu stanicu. A nie 2,8 mil. EUR. (Viac stála rekonštrukcia podchodu na Trnavskom mýte – 4 mil. EUR a vydržal 6 dní). Bratislava toľko peňazí nemá. Jej celoročný rozpočet je 360 mil. EUR a to je ešte okolo 50% zadlžená. Ak hociktorý primátor tvrdí, že vyrieši železničnú stanicu inak ako tak, že požiada o to vládu, je obyčajný klamár.
Očakávania ľudí sú veľké. Reálne možnosti primátora sú však veľmi malé. Ako by ste túto situáciu chceli riešiť?
Podľa mňa ďaleko väčším problémom Bratislavy je, že ľuďom, ktorí tu žijú, chýba vzťah k tomuto mestu. Príčinou je aj to, že mnohí sa sem presťahovali a nevytvorili si k mestu vzťah. Mesto chce viac podielových daní, ale čo im za to ponúka? Preto navrhujem prvý bod programu: Bratislavčania na prvom mieste. Chcem zaviesť viaceré benefity pre Bratislavčanov s trvalým pobytom, ako prejav úcty a vďaky, že tu bývajú, pracujú a žijú, že tu odvádzajú podielové dane. Keď budú ľudia cítiť, že toto mesto im niečo prináša, potom môžeme očakávať aj aktívnejší a pozitívnejší prístup občanov k svojmu mestu.
Mohli by ste to konkretizovať tie benefity?
Napríklad v oblasti dopravy – konkrétne MHD. Pre bratislavské deti, pre dôchodcov žijúcich v Bratislave, pre mamičky (oteckov) s kočíkom MHD zadarmo. Pre všetkých ostatných s trvalým pobytom v Bratislave 50% zľava v MHD. Postačí sa preukázať občianskym preukazom. 50 % zľavy pre občanov s trvalým pobytom v Bratislave by sa týkali aj všetkých služieb, ktoré ponúka mesto. Napr. mestské kúpaliská a plavárne, mestské múzeá a galérie…
Nebude potom veľký výpadok príjmov?
Dnes podľa prieskumu 40% Bratislavčanov chodí do práce autom. Tento benefit by ich mohol primäť, aby svoje auto nechali doma a využili cenovo dostupnejšiu MHD. Za ročnú električenku by zaplatili len 132 EUR. Čiže by sa zvýšil počet cestujúcich v MHD a zvýšilo by to príjem pre dopravný podnik. Pre rodičov vezúcich deti do školy autom by to bolo tiež ekonomicky výhodnejšie chodiť radšej MHD. Dnes sa im oplatí s tromi deťmi radšej cestovať autom. Keď bratislavské deti budú mať MHD zadarmo, rodine to výrazne pomôže. Rodina s tromi školopovinnými deťmi tak ročne môže ušetriť 660 EUR, čo nie je zanedbateľná suma.
Na druhej strane tieto benefity môžu byť motiváciou pre ľudí, ktorí tu bývajú len prechodne, aby si tu nahlásili trvalý pobyt. Čiže v konečnom hľadisku na týchto benefitoch by sme mohli dokonca aj zarobiť.
Vaši konkurenti začali s kampaňou oveľa skôr.
Na konci júna som organizoval 16. ročník Korunovačných slávností, ktorý bol poznačený konfliktom s mestom. Tento stret som musel najskôr ustáť tak, aby to výrazne nepoškodilo kvalitu podujatia. Bolo to veľmi náročné. Keďže nemám za sebou žiadnu politickú stranu, od polovice júla som začal zbierať podpisy, aby som dostal od ľudí mandát. Trvalo mi to celé 2 mesiace. 2 týždne som čakal na vyjadrenie volebnej komisie, či je všetko v poriadku a budem môcť kandidovať. Za ten čas som si pripravoval volebný program, pripravil webovú a facebookovú stránku a drobné tlačoviny.
Ako odhadujete svoje šance?
Kandidujem v uliciach, medzi ľuďmi. Za mnou nestoja politické strany, ani oligarchovia. Kandidujem, aby ľudia mali možnosť voliť niekoho, kto nesľubuje, čo sa nedá splniť. Ľudia, čo nechcú byť ohúrení marketingovou kampaňou, ale poctivou prácou. K voľbám príde okolo 120 tisíc voličov. Máme 10 kandidátov. 4 sú silnejší a mediálne známejší. Keď sa rozdelí voličský koláč, na víťazstvo môže stačiť aj okolo 30.000 hlasov. To zase tak nie je až tak veľa. Za 6 týždňov môžete priamo na ulici osloviť okolo 60.000 ľudí. Koľko ich dokážete presvedčiť, aby práve Vám dali hlas? Sám som zvedavý. V môj prospech hovorí, že takmer všetci poznajú moju prácu – Korunovačné slávnosti, ale mnohí nespájajú túto aktivitu s mojím menom. Množstvom billboardov ich nepresvedčím a mnohé sú v rukách záujmových skupín. Preto ich ani nechcem mať, chcem byť skutočne nezávislý. Potrebné sú osobné stretnutia. V každom prípade sa nevzdávam a rozhodnutý som bojovať až do konca. Moja výhoda je, že nemám čo stratiť, ja môžem len prekvapiť.
Niektorí kandidáti sa odvolávajú na svoj tím odborníkov. Máte aj Vy nejaký svoj tím a ľudí, na ktorých sa môžete spoľahnúť?
Odborníci sú veľmi potrební, ale len oni z Bratislavy fungujúce mesto neurobia. Podklady pre rozhodnutia pripravujú drobní úradníci. Ak si ich nezískate do spolupráce predovšetkým ľudským prístupom, nezrealizujete ani tie najvynikajúcejšie vízie. A tu vidím Achillovu pätu súčasného magistrátu. Svojím arogantným prístupom dokázali vypudiť z úradu viacerých odborníkov, čím znefunkčnili úrad.
Organizovať 16 rokov akciu, ktorá združuje tak veľa ľudí, predpokladá, že viete s ľuďmi spolupracovať. Mám okolo seba veľa ľudí, ktorí sú odborníkmi v jednotlivých oblastiach: doprava, kultúra, financie, rozvojové projekty, cestovný ruch… Ľudí treba získať pre vec, pretože finančné možnosti sú obmedzené, najmä v prípade mesta. Toto napríklad dokázala aj Mária Terézia. Na trón nastúpila ako 23-ročná. Dokázala si však ľudsky získať spolupracovníkov, obklopiť sa múdrymi ľuďmi a presadiť veľa potrebných reforiem, ktoré niektoré trvajú dodnes.
Múdry kráľ sa obklopí ešte múdrejšími. V našej spoločnosti to bohužiaľ poväčšine neplatí.
Ďakujeme za rozhovor
