Európska únia posilňuje pozíciu vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete, ktorú zastáva Ján Figeľ. Na tomto mieste je dobré si pripomenúť, že Európsky parlament v roku 2004 hlasoval o kandidátovi Talianska Roccom Buttiglione, na jeden z postov v Európskej komisii. V rozprave dostal tento politik, ktorý bol známy, že patril medzi konzervativnych katolíkov, otázku na telo: ako vníma homosexualitu a postavenie ženy v spoločnosti.
Katolík Buttiglione odpovedal tak, ako musí každý katolík, ktorý neodpadol od viery: odcitoval postoj katolíckej cirkvi k otázke homosexuality. Európsky parlament jeho nomináciu na tomto základe odmietol a vyslal tak silný signál praktizujúcim katolíkom. Ak chcete kariéru v inštitúciách EÚ, nemôžete sa hlásiť k učeniu cirkvi. Do kostola chodiť môžete, ale nemôžete vieru katolíckej cirkvi akceptovať v celistvosti. Proti nominácii Buttiglioneho sa postavili aj viacerí politici z tzv. frakcie ľudovcov EPP. Táto frakcia, ktorej súčasťou je aj KDH, dlhodobo pretláča na európskom kontinente najagresívnejšiu formu LGBTI zákonov. Nemeckí ľudovci pretlačili napríklad agresívnu sexuálnu výučbu do nemeckých škôlok a škôl, čím narušili primát rodiča vo formovaní dieťaťa.
Náboženská sloboda znamená, že sa môžete zúčastňovať náboženských aktov, byť príslušníkom veriaceho spoločenstva a v živote praktizovať vierouku svojho náboženstva bez toho, aby ste boli za to väznený, perzekvovaný alebo znevýhodnený v spoločnosti. Katolík Buttiglione bol perzekvovaný za to, že prejavil na verejnosti príslušnosť k cirkvi a k jej vierouke.
Ján Figeľ stojí pred veľkou úlohou. Bojovať za náboženskú slobodu v zahraničí predpokladá, že náboženská sloboda je doma zabezpečená. Ísť druhým hovoriť čo majú zlepšiť, aby bola u nich sloboda, sa robí ľahšie, keď neexistuje precedens, že u nás doma tá sloboda je len relatívna a netýka sa napríklad katolíkov. Kauza Buttiglione je dôkazom toho, že ak chcete kariéru v inštitúciách EÚ a v EPP, musíte sa vzdať otvorenej príslušnosti ku katolíckej viere.
Pri Buttiglionem vyslala EÚ jasný signál všetkým katolíkom v Európe a tento signál všetci, ktorí majú radi kariéru, pochopili. Svoju príslušnosť k viere musíte nahradiť samoreguláciou, aby ste vedeli, k čomu sa ako katolík verejne nemôžete hlásiť. V EÚ totiž môžu na funkciách byť hrdí liberáli, socialisti, príslušníci LGBTI menšín, ale nie Buttiglione. Ak túto samoreguláciu neviete aktivovať, nemáte miesto v tejto urodzenej spoločnosti.
Pred Jánom Figeľom je jedinečná príležitosť ukázať, že EÚ je iná a je aj pre katolíkov. Dokáže to urobiť jednoduchým spôsobom. Prečíta presne tú istú vetu, ako v roku 2004 pred poslancami Európskeho parlamentu prečítal Buttiglione. Tá veta v Katechizme znie tak isto aj dnes. Prečíta jú nie preto, že by sa na ňu niekto pýtal, ale prečíta ju zo solidarity k Buttiglionemu, ktorý je prvý náboženský politický trestanec EÚ. Buttiglionemu položili liberáli túto otázku, pretože vedeli, ako na ňu odpovie. Ak túto odpoveď zopakuje Ján Figeľ, odpoveď bude platná pre celé katolícke spoločenstvo veriacich v EÚ.
Ak to urobí a Európsky parlament ho schváli, v EÚ je náboženská sloboda. Ak to urobí a Európsky parlament ho neschváli, v EÚ nie je náboženská sloboda. A keď to neurobí a Európsky parlament ho schváli, tak vyhrala prirodzená samoregulácia. Katolíci si túto skúšku zaslúžia, aby poznali odpoveď, čo vlastne EÚ je a čo v nej treba zmeniť.
Tomáš Dominik
