Z dvoch zákonov na ochranu života v parlamente neprešiel ani jeden. Kotleba svoj návrh stiahol, aby autentickí kresťania v parlamente nemali dilemu, či aj oni čistí a spravodliví môžu zahlasovať za život. Nakoniec zákon našiel podporu len u 48 poslancov.
Výsledok nikoho neprekvapil, pretože nič nenasvedčovalo tomu, že parlament zahlasuje inak ako v minulosti. Prekvapujúce bolo to, čo tomuto výsledku predchádzalo. Treba veriť, že sa advokáti ochrany života z vlastných chýb poučia a ten najbližší pokus už bude pôsobiť vážne.
Keď počas komunizmu bolo Nemecko rozdelené na východnú a západnú časť, tá západná pri každej predpovedi počasia vyše 40 rokov ukazovala počasie na mape zjednoteného Nemecka. Bol to odkaz komunistom, že Západné Nemecko s umelým rozdelením krajiny nesúhlasí a príde deň, kedy zabojuje o jeho zjednotenie. Táto mapa bola každý večer odkazom, že Západné Nemecko nerezignovalo v tejto agende. Predkladať návrh na ochranu života je vždy odkazom, že existuje časť spoločnosti, ktorá na túto agendu nerezignovala.
Práve preto si však treba dávať pozor, aký signál v skutočnosti do spoločnosti vysielame. Keď Štefan Kuffa v 2015 predložil návrh na ochranu života, bol to presne takýto odkaz. Chránil život, nerobil v ochrane kompromisy, ktoré by nekorešpondovali s učením Cirkvi. Kuffa odmietol do návrhu zákona začleniť eugenické potraty, teda selekciu ľudí na výkonných a nevýkonných a ich likvidovanie. Nedal to tam preto, pretože vedel, že ten zákon schválený nebude, ale bude odkazom, že pri počatých deťoch ide o jedincov s vlastnou DNA, s vlastnými životnými funkciami a má rovnakú hodnotu ako život iných. To, že liberálne média zvrhli debatu na zatváranie žien, ktoré s týmto zákonom nesúviseli, bola taktika voči kresťanom, čo to myslia vážne. Tresty totiž za vraždu upravuje nie zákon na ochranu života, ale trestný zákon. Kuffa nikomu nebránil trestný zákon zmeniť.
Vašečka pri svojom návrhu urobil kompromis, ktorý by bol akceptovateľný len za predpokladu, že mal dohodu s poslancami, že ten zákon prejde v tejto podobe. V tom prípade zakomponovať zabíjanie ľudí, pri ktorých je nejaký predpoklad zdravotnej vady, je v súlade s teóriou „umenšovania zla.” Ukázalo sa, že Vašečka takouto dohodou nedisponoval a v skutočnosti ani žiadne podstatné rokovania o zákone neviedol.
Signál, ktorý Vašečka týmto zákonom do širšej spoločnosti vyslal je, že odkázal liberálom, že kresťania už nežiadajú všetko a poslal neprípustným spôsobom latku smerom dole. Kým doposiaľ politici vedeli, že kresťania žiadajú absolútny zákaz potratov, pretože tak to žiada Cirkev a taký bol aj Kuffov zákon, vedeli, že po množstve ústupkoch sa možno vie v budúcnosti nájsť dohoda na zákone, ktorý bude obsahovať eugenické potraty. Naproti tomu Vašečka vyslal signál, že existuje významná kresťanská komunita, ktorá je s eugenickými potratmi stotožnená už pri začiatku a v rámci rokovaní sa logicky bude ustupovať aj z toho. Preto táto iniciatíva je veľkou prehrou nielen pre výsledok, ale pre odkaz, ktorý týmto vyslala liberálom.
Je prirodzené, že aj opačné politické spektrum sleduje čo sa deje a vyhodnocuje nálady. Aký signál v roku 2015 vyslali liberálnemu táboru Figeľ, Hlina a Matovič, ktorí sa hlasovania o ideálnom zákone ani nezúčastnili? Ten odkaz nevie byť iný ako ten, že ide len o marketingovú politiku, z ktorej nikto neočakáva, že zaprší. Viete si predstaviť, že by sa hlasovalo o trhovom hospodárstve v komunistickom parlamente a Ivan Mikloš ako strojca trhového hospodárstva by neprišiel ani na hlasovanie? Akú váhu by týmto iniciatívam mali dať komunisti? To isté sa udialo v 2015 a udialo sa aj teraz.
Skutočnosť, že sa nechal Vašečka v kontexte toho, že je autentický kresťan použiť na potopenie Kotlebovho zákona ho nepríjemne dobehlo. Ak Vašečka nemal žiadnu širšiu dohodu s vlastnými poslancami, mal trvať na hlasovaní o Kotlebovom návrhu zákona. Nie preto, že je priaznivec Kotlebu, ale preto, že je priaznivec agendy života a tá potrebuje jasný postoj a jasných spojencov. Vašečka predložením vlastného identického zákona poslúžil tým, čo chceli vložiť do agendy klin a pritom nič viac ako Kotleba nedosiahol. Žiaľ týmto vyslal presne rovnaký signál, ako politici v 2015, že nejde primárne o obsah, ale o formu.
Práve preto kresťanská politika musí tomuto obsahu vrátiť obsah a to tým, že zmení formu ako tento obsah presadzuje. Nastáva čas sa v tejto agende spojiť a ako prvé je odkázať individuálne politickému spektru: My kresťania nevstúpime do Vašej liberálnej alebo socialistickej vlády, pokiaľ nás nebudete rešpektovať a neumožníte nám ochraňovať život. Pretože len spoločnosť, čo chráni život nevinných vie byť spravodlivá a bojovať aj proti korupcii. Samozrejme, že je tu aj duchovný rozmer tohto javu. Je čas aj pre Cirkev, aby vystúpila voči politikom zo svojej komfortnej zóny. Dnes veľa katolíkov mohlo v parlamente zachrániť život deťom a neurobilo to. Benedikti XVI otvorene v Mexiku na adresu týchto politikov povedal, že sú exkomunikovaní všetci, vďaka ktorým sa toto zabíjanie legitimizovalo. Kardinál Arinze na túto otázku pred novinármi odpovedal ak tomu niekto nerozumie, aby sa išli spýtať malého dievčatka, čo ide na Sväté prijímanie, či ujo a teta, ktorá necháva zabíjať ako politik deti, môže prijímať Krista.
