Bez toho, aby opustila niekedy kláštor nola sv. Terézia z Lisieux vyhlásená pápežom Piusom X. za patrónku misií. Stalo sa tak po 30 rokoch od jej smrti.
Pápež sv. Pius X ju nazval “najväčšou sväticou v modernej dobe.” Patrónkou misií sa stala aj preto, že veľmi túžila šíriť vieru v Krista po svete. Túto túžbu vyslovila vo svojej autobiografii, kde píše: “Napriek tomu, že som malička, chcela by som osvetľovať duše a to spôsobom, ako to robili proroci a učitelia cirkvi… Rada by som cestovala po svete a ohlasovala Tvoje meno. Rada by som prešla zem a postavila tvoj víťazný kríž na pôdu neveriacich. Rada by som ohlasovala evanjeliá na všetkých piatich kontinentoch naraz a aj na tých najvzdialenejších ostrovoch.
Sv. Terézia obetovala svoje útrapy a obety na misijný úmysel Cirkvi. Svoje modlitby a obety na tento považovala za rovnako dôležité ako bolo pre prúdenie krvi do rúka a nôh tlkot srdca.
“Viem, že Cirkev má srdce a toto srdce je zapaľované láskou. Táto láska podnecuje členov Cirkvi, aby boli aktívni pre Krista. Ak by táto láska zmizla, apoštoli by nevedeli ďalej hlásať evanjelium, mučeníci by viac nevylievali krv” napísala.
Centrom tejto lásky, ktorá povoláva všetkých v Cirkvi je podľa sv. Terézie Srdce Ježišovo. Konanie malých vecí s obrovskou láskou je rozširovaním tejto lásky na úmysel Cirkvi. Duchovná obeta ako prejav lásky sa stal centrom duchovného života sv. Terézie.
