Keď sa v roku 1917 zjavila vo Fatime trom pastierikom Panna Mária, Portugalsko už stovky rokov považovalo Pannu Máriu za svoju kráľovnú. Kráľ Joao IV v roku 1646 v korunovačnej slávnosti ustanovil za kráľovnú Portugalska „Našu Paniu Nepoškvrneného počatia.“ Žiaden portugalský monarcha od toho času nemal na hlave kráľovskú korunu. Historická výnimočná úcta k Panne Márii však siaha ešte ďalej. Necelých 20 kilometrov od Fatimy, v dominikánskom kláštore v Batalha, boli desiatky mníchov určených na neustálu modlitbu ruženca za Máriinu ochranu Portugalska a to už v roku 1388.
Už tento kláštor bol vystavaný ako vďaka za vyslišanú modlitbu, kedy portugalský kráľ Joao I poprosil Máriu o víťazstvo nad Španielmi. Dominikáni v danom kláštore zostali až do roku 1834, kedy boli všetky duchovné rády vyhnané z Portugalska. V neďalekom Alcobaca bol postavený k úcte Panny Márie kláštor Cisteriánov pred 800 rokmi. Súčasťou kláštora bol svätý Bernard, ktorého pápež Benedikt XVI nazval „doktorom marianológie,“ nakoľko rozumel kľúčovej úlohe, ktorú v Cirkvi Mária zohráva, že je ideálnym modelom kláštorného života a každého iného kresťanského života.“
Pred tým, ako sa Nazaré stalo svetoznámym miestom pre surfistov, v stredoveku to bolo významným pútnickým miestom. V roku 1182 sa portugalskému rytierovi, ktorý naháňal jeleňa, pošmykol kôň a išiel padnúť z vysokého útesu. Vo chvíli, kedy zavolal Pannu Máriu na pomoc, dokázal kôň zastaviť tesne nad útesom, pri jej soške. Na znak vďaky dal rytier vystavať malú kaplnku, ktorá nedokázala zvládať nával veriacich a v roku 1377 na jej mieste bol vystavaný veľký kostol zasvätený Panne z Nazaré.
Napriek stáročia dlhej tradícii úcty k Panne Márii, katolíci v krajine nepatrili k rozkvitajúcej komunite. Keď bola monarchia nahradená revolucionistickými silami v roku 1910, ich oficiálnym cieľom sa stala snaha vykoreniť katolicizmus z krajiny, vrátane Mariánskej tradície. S cieľom oslabiť Cirkev prišlo ku konfiškácii cirkevného majetku. Obľúbeným zobrazením tohto obdobia sa stal obraz, ako revolucionisti vedú kňazov na popravisko. Nenávisť voči Cirkvi dosahovala vrchol v čase, kedy prišlo v roku 1917 k zjaveniam vo Fatime. V danom období panovalo veľké napätie medzi Prvou portugalskou republikou a Katolíckou Cirkvou, ktorému predchádzala v roku 1911 pápežská encyklika svätého Piusa X Iamdudum, kde odmieta agresívnu sekularizáciu Portugalska. Zjaveniam predchádzala 5. mája 1917 prosba pápeža Benedicta XV spolu so všetkými biskupmi sveta, aby Panna Mária dopomohla svetu ukončiť pustošenie sveta vo vrcholiacej I. svetovej vojne. Pápež nazval Pannu Máriu „Kráľovnou pokoja.“ Keď sa o 9 dní Panna Mária zjavila, poprosila svet, aby sa modlil modlitbu ruženca každý deň, na ukončenie vojny, čím sa vrátilo Portugalsko k dominikánskym mníchom, ktorý sa modlili na tomto území ruženec, ako zdroj pokoja a mieru. Panna Mária sa práve vo Fatime predstavila ako Panna Ružencová.
Tomáš Taraba
