Udalosti v Pravoslávnej cirkvi, ktoré sa udiali na konci roka môžu mať širší dosah ako len na vzťahy medzi ruskou a ukrajinskou pravoslávnou cirkvou. Zdá sa, že kroky, ktoré sa udiali zo strany ekumenického patriarchu Bartolomeja považovaného za “prvého medzi rovnými” v pravoslávnej Cirkvi pri udelení autokefálie novo založenej Ortodoxnej cirkvi Ukrajiny, môžu byť považované aj ako predzvesť znovunadobudnutia jednoty medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou.
Hlava gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine, arcibiskup Ševčuk, najnovšie vydal silné stanovisko týkajúce sa možnosti znovunadobudnutia jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Práve je to Kyjevský patriarchát, ktorý sa považuje za miesto, kde vstúpilo v 10 storočí kresťanstvo medzi východných Slovanov. Podľa arcibiskupa Ševčuka prináša práve preto vznik samostatnej Ortodoxnej cirkvi na Ukrajine “vietor nádeje, že smerujeme do nových okolností a nových možností, ktoré vznikajú pre dialóg a konkrétne činy v záujme jednoty v konaní.”
Krok patriarchu Bartolomeja vyvolal podľa pozorovateľov najväčšiu schizmu v kresťanstve od roku 1054, nakoľko ruská ortodoxná cirkev prerušila spoločenstvo s patriarchom Konštantinopolu. Na druhej strane udelenie autokefálie ukrajinskej ortodoxnej cirkvi dopomohlo vyriešiť schizmy a rozdelenia, ktoré sa za posledné desaťročia rozvinuli medzi ukrajinskými cirkvami, kedy pravoslávie bolo zastúpené až troma odnožami cirkvi na danom území.
Slová arcibiskupa Ševčuka sú o to významnejšie, že gréckokatolíci na Ukrajine predstavujú “najväčšiu komunitu katolíkov na Východe.” V liste z 18. decembra sa arcibiskup Ševčuk obrátil na metropolitu Epifaniusa, novozvolenú hlavu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s návrhom o vytvorení “jedného Kyjevského patriarchátu.”
V liste arcibiskup nazval zlúčenie troch pravoslávnych cirkví na Ukrajine za “koncil jednoty” a “veľkým Božím darom na ceste úplnej jednoty v duchu Vladimírovho krstu.” Pravoslávni aj katolícki veriaci súhlasia, že kresťanstvo medzi východných Slovanov prišlo potom, čo Vladimír I, vládca Kyjevskej Rusi v roku 988 prijal kresťanstvo.
Podľa arcibiskupa Ševčuka znovunastolenie jednoty medzi pravoslávnou a katolíckou cirkvou nie je otázkou vytvorenia štruktúry, či podriadenosti, ale vytvorením jednoty v prijímaní Eucharistie.
“Ak hovoríme o jednote, hovoríme o sviatosti Eucharistie. Ak hovoríme o cestách, ako znovunadobunúť túto jednotu medzi kresťanmi, máme na mysli jednotu vo viere a jej prejavenie sa v liturgickom živote. Ak niekto preruší túto jednotu, prerušuje možnosť prijímania Eucharistie. Toto sa stalo medzi Moskvou a Konštantinopolom potom, čo Matka Cirkev sa rozhodla udeliť autokefáliu Ukrajine,” uviedol arcibiskup Ševčuk.
Snaha o vytvorenie jednotného patriarchátu už vznikla v 17 storočí. Bola snaha, aby patriarchát bol uznaný Rímom aj Konštantinopolom. Podľa arcibiskupa je takáto jednota možná až potom, čo na úrovni predstaviteľov oboch Cirkví by prišlo k nastoleniu jednoty v prijímaní Eucharistie. “Toto nie je utópia, ako si poniektorí myslia. Je to cieľ ekumenického dialógu. Je to naplnenie Kristovho prikázania, aby sme boli jedno.” Arcibiskup rovnako považuje za dôležité, že tomuto úsiliu sa snažia dopomôcť práve veriaci Cirkvi na Ukrajine, nakoľko sú to oni, ktorých schizma z roku 1054 veľmi zasiahla.
Doterajšou vážnou prekážkou v nastolení jednoty bol považovaný primát pápeža na jednej strane a silná decentralizácia autority na strane pravoslávia. Podľa arcibiskupa si pravoslávie uvedomuje, že v modernej dobe cirkev potrebuje silnejšie vedenie, aby sa prekonala fragmentácia v pravosláví a na druhej strane katolícka cirkev skúma možnosti nastolenia synodality, teda vytvorenie priestoru pre väčšiu autonómnosť rozhodovania na strane druhej. “Je to ako kopať tunel z dvoch strán a čakáme, kedy sa dve strany stretnú, uzavrel s nádejou arcibiskup Ševčuk.
Samostatnosť pre Ukrajinskú ortodoxnú cirkev v praxi znamená, že ukrajinská cirkev môže voliť svojich reprezentantov nezávislé od moskovského patriarchátu a rovnako ako 14 ostatných autokefálnych ortodoxných cirkví na svete.
