V živote je každý človek konfrontovaný s ľuďmi, ktorých správanie, postoje alebo emocionálne nastavenie voči nám, nie je pozitívne. Človek sa oprávnene pýta, aký postoj je kresťanský a akceptovateľný voči tým, ktorí nám vedome alebo nevedome môžu prinášať do života nepríjemnosti.
Biblia nám predkladá spôsob jednania, ktorý Kristus voči takýmto ľuďom uplatňoval. Ježišovo pôsobenie sa veľmi rýchlo stalo prekážkou pre mnohých v Izraeli. Nezapadal do predstáv vtedajšej duchovnej elity, ako by mal Mesiáš pôsobiť, čo by mal hlásať, aký by mal mať slovník. Práve preto sa veľmi rýchlo dostal do nemilosti, ktorá ako povedal Boží služobník Fulton J. Sheen, pramenila predovšetkým v duchovnej závisti.
Ježiš z princípu svojho Božstva prišiel na svet spasiť hriešne ľudstvo a preto nechcel stratiť ani jedného človeka. Práve preto je dobré si všimnúť akým spôsobom pristupoval neraz k nenávistnej konfrontácii druhých voči sebe.
- Ježiš kladie otázky
Asi najčastejší spôsob komunikácie Ježiša Krista predstavujú podobenstvá a otázky. V 12 kapitole evanjelia podľa Lukáša je Ježiš vystavený sporu v rodine s prosbou, aby tento spor vyriešil. “Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.” Ježiš mu odvetil: “Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?” Je dobré si všimnúť ako často Ježiš kladie v dialógu s ľuďmi otázky. Častokrát majú rétorický význam, inokedy majú za cieľ vyprovokovať k úvahe druhú stranu a v iných prípadoch nimi naozaj Kristus očakáva aj odpoveď. Položenie správnej otázky je najlepším spôsobom ako druhému definovať svoju pozíciu bez toho, aby sme ho otvorene odmietli.
Vedieť klásť otázky pri tom nie je jednoduché. Ľudia ľahšie poučujú, súdia a konštatujú. Ježiš kladením otázok vstupuje do dialógu, ale zároveň cez tento spôsob nastavuje zrkadlo.
2. Ježiš sa nikdy nenechá zatlačiť do kúta
V šiestej kapitole evanjelia podľa Lukáša je nám predkladaný príbeh, v ktorom farizeji obviňujú apoštolov, že nerešpektujú sobotu, pretože jedli obilie ako prechádzali cez pole. Ježiš nikdy neukazuje strach ani úzkosť keď je obviňovaný ľuďmi a to ani vtedy, ak si o ňom myslia to najhoršie. Ježiš má totiž iný uhol pohľadu ako zohľadňovať a riešiť to, čo si o ňom myslia druhí ľudia.
Práve v tejto oblasti je človek častokrát zraniteľný, keď vníma na svoju adresu množstvo domnienok a falošných konštatovaní. Prichádza moment, kedy sa človek začne zamýšľať, či to ako nás ľudia vnímajú, nie je ten pravý obraz nás samotných a pokrivený pohľad na seba samých máme my. Práve toto je moment, kedy si človek má uvedomiť, že naša dôstojnosť a ukotvenie nie je v ľudských pohľadoch, ale je v Bohu, ktorý nás stvoril na svoj obraz.
3. Ježiš vie kedy si druhých netreba všímať
Vo štvrtej kapitole evanjelia podľa Lukáša máme príbeh, kedy Ježišove slová vzbudili u niektorých židov také pohoršenie, že ho chceli zhodiť z útesu. Evanjelium však hovorí, že „on prešiel pomedzi nich a odišiel.“
Vo chvíľach keď ľudia na nás slovne útočia a napádajú, absolútne legitímne riešenie je ignorovať ich hnev.
4. Ježiš odmieta byť v defenzíve
V desiatej kapitole podľa Marka poznáme príbeh ako bratia Jakub a Ján predostierajú Ježišovi svoju požiadavku a očakávania: “Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.” Dvaja apoštoli sa rozhodli stanovovať Ježišovi hranice. Práve tu nám Ježiš jasne určuje, že nikto na človeka nemôže mať taký vplyv a dosah, aby proti Bohu konal a ním stanovené pravidlá pozmeňoval podľa očakávaní ľudí. Ježiš vie povedať „áno“, ale aj „nie.“ Jeho motivácia nie je urobiť ľudí šťastnými na úkor porušenia Bohom stanoveného poriadku.
Aj človek je častokrát konfrontovaný s agresiou, vyhrážkami a obmedzovaním vlastnej samostatnosti s cieľom, aby urobil v mene známosti či priateľstva kompromis. Ježiš ukazuje príklad, že svoju istotu a bezpečnosť vidí v Bohu.
5. Ježiš je flexibilný
V 15 kapitole evanjelia podľa Matúša kanánska žena žiada Ježiša, aby jej uzdravil dcéru. Ježiš najskôr odpovedá záporne. Po reakcii ženy Ježiš vidí hĺbku jej viery a na jej základe uzdravuje jej dcéru.
Ježiš rešpektuje najskôr svoju úlohu priniesť spásu vyvolenému národu. Je však otvorený pôsobeniu Božieho Ducha a podľa neho prijíma rozhodnutia, ktoré môžu ísť aj proti inštinktu danej chvíle. Ježiš odmieta cez otvorenú myseľ stereotypy. Aj my v našom živote sme konfrontovaní častokrát s osobami, ktoré vieme ako na nás reagujú. Podľa tohto očakávania a skúseností môžeme mať vytvorený stereotyp. Ježiš je príkladom, že ku každému máme pristupovať s možnosťou jeho obrátenia a zmeny názoru.
