Pre veriaci ľud je častokrát ťažko pochopiteľné, prečo počas oktávy na Vianoce hneď po oslávení Narodenia Pána, Cirkev predkladá na oslavu martýra sv. Štefana a evanjelistu sv. Jána.
Ako prišlo k tomu, že najveselšie sviatky roku sa veľmi rýchlo menia na pripomienku umučenia človeka? Je opodstatnené, aby sv. Štefan ako martýr mal prednosť pred utrpením svätých neviniatok, ktorých osud je neoddeliteľne spojený s Kristovým narodením a s Betlehemom? A prečo má evanjelista Ján prednosť pred napríklad sv. Petrom prvým pápežom?
To, čo počas Vianoc Cirkev kontempluje, je čistota, ktorá sa zrodila v osobe Krista, ktorý ako pravý človek je zároveň čistý ako Boh. Preto hovoríme o pravom človeku a pravom Bohu. Počas Vianoc si uvedomujeme, že Krista ako Boha rozpoznali len čisté a sväté duše. Len oni sa mu mohli priblížiť. V hostincoch sa v Betleheme pre Pannu Máriu a Krista nenašlo miesta. Panna Mária bola nepoškvrnene počatá práve pre to, aby Kristus čistý a pravý Boh mohol byť počatý do tela nepoznačeného dedičným hriechom. Panna Mária sa takto stala skutočnou a pravou Archou zmluvy, ktorá niesla živé slovo, ktoré sa stalo telom. Vedľa Panny Márie je v Betleheme pri Kristovi aj jej prečistý ženích sv. Jozef.
V osobe sv. Štefana ako prvého martýra vidíme prvého kresťana, ktorý sa očistil v Baránkovej krvi. Kontemplácia o martýrstve sv. Štefana preto nasmeruje Cirkev ku kontemplácii Kristovho vykupiteľského utrpenia. Nie ľudská smrť, ale večné zatratenie je to, pred čím nás chce Kristus ochrániť. Svätý Štefan je tým, kto sa ako veriaci človek dobrovoľne a s plným vedomím hlási ku Kristovi aj za cenu smrti. Ako dospelý človek stál pred možnosťou vonkajšieho kompromisu, stiahnutia sa do úzadia, zachránenia si vlastného pozemského života. Práve v osobe sv. Štefana Cirkev predkladá kontempláciu Kristovho prisľúbenia, kto stratí život pre Krista, život získa.
Hneď vedľa svätej obety, ktorou najviac získavajú veriaci Kristove srdce, stojí panenstvo ako cnosť. Práve sv. Ján apoštol je stelesnením muža, ktorý potechu našiel v Kristovi a podriadil mu vlastné túžby aj tie telesné. Apoštol Ján, o ktorom nám Nový zákon hovorí, že bol Kristovým miláčikom, je mužom, ktorý prežil svoj pozemský život ako muž v panenstve, aby sa priblížil k Božej čistote.
Kým katolíci si pripomínajú apoštola Jána 27. decembra, pravoslávna Cirkev si pripomína jeho úmrtie, ktoré sa slávi 26. septembra.
