Parlament Ekvádorskej republiky zamietol návrh legalizácie umelých potratov. Miestna Cirkev, ktorá mocne apelovala za život nenarodených detí i pomoc budúcim matkám, prejavuje veľkú radosť a pokračuje v konkrétnej pomoci ohrozenému životu.
Parlamentné zhromaždenie hlasujúcich nedosiahlo minimálnu kvótu 71 hlasov, ktoré by schválilo vykonávanie umelého potratu v krajine. Za jeho legalizáciu hlasovalo 65 poslancov, 59 bolo proti. O výsledku rozhodla absencia siedmich poslancov i zdržanie sa hlasovania ďalších siedmich osôb.
„Veľmi sa tešíme výsledku hlasovania, no zároveň sme si vedomí, že práca pokračuje, predovšetkým na úrovni vzdelávania, kultúry a pomoci matkám“, uviedol pre agentúru SIR ekvádorský biskupský prímas Mons. José Alfredo Espinoza Mateus, arcibiskup Quita. Na margo úsilia Cirkvi dodal:
„Musím povedať, že ako biskupská konferencia, a aj tu v arcidiecéze, sme vykonali veľkú prácu, či už v kontakte a dialógu s parlamentnými poslancami, ako aj v upovedomovaní cirkevných hnutí a veriacich“.
Projekt „SOS Mama“: Práca na podporu života pokračuje
Ekvádorský prímas zároveň zdôrazňuje, že týmto víťazstvom sa práca na poli záchrany života neskončila. Naopak, ako hovorí, „práca pokračuje, predovšetkým v kultúrnej oblasti a na úrovni mnohých iniciatív, ktoré už máme v našich diecézach pre mamy, pre ženy znášajúce násilie, pre tie matky, čo boli na aborte, i pre maloletých.“
Jeden z najdôležitejších projektov má názov „SOS Mama“. Arcibiskup Espinoza vysvetľuje:
„Ide o venovanie pozornosti a komplexnej podpory tehotným ženám, ktoré čelia tehotenstvu ako dôsledku znásilnenia, alebo opusteným tehotným ženám, ktoré vyhodili z domu. Projekt sa snaží pomôcť im, ako aj ich deťom a viesť ich k tomu, aby boli autonómne a dať im možnosť budúcnosti“.
Apel biskupov: Ponúknuť nádej a nie temnotu, podporiť tehotné matky
Ešte pred hlasovaním poslancov biskupi krajiny vydali apel, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Keďže sme krajina s vyše 80% veriacimi v Boha, a teda veriacimi v lásku, odpustenie, spravodlivosť, pravdu a milosrdenstvo, musíme sa tiež modliť za tých, ktorí sa – zmätení či pod nátlakom – tvária, že negujú právo na život“.
„Kto sme my, aby sme zabíjali nevinnú a bezbrannú ľudskú bytosť? Naším záväzkom pre oba životy je ponúknuť nádej, a nie temnotu. Poskytnúť mnohým tehotným matkám naše rady, načúvanie i podporu, a bez toho, aby sme súdili, im pomôcť pochopiť, že sú tak veľmi cenné, že bojujeme za ich život i za život ich dieťaťa, ktoré už žije v ich lone“.
